Viac než tri štvrtiny z celkového množstva 1,7 milióna ton komunálneho odpadu - toľko ho ročne vyprodukujeme na Slovensku - je možné spätne zhodnotiť. Napríklad spracovať na alternatívne palivo, materiálovo druhotne využiť či kompostovať. Na Slovensku ho však takto zhodnocujeme len na 30 percent, vysoko prevažuje tradičné ukladanie domového odpadu prostredníctvom skládok do zeme a spaľovanie bez využitia. Podstatnou príčinou sú najmä nízke poplatky za skládkovanie, čo vedie k finančnej poddimenzovanosti odpadového hospodárenia, ale aj nevyriešená filozofia v postupoch v tejto oblasti. Tento trend by mal zvrátiť dlho očakávaný nový zákon o odpadoch. Stále naň však iba čakáme.
Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve upozorňuje, že štáty ako Švédsko, Rakúsko, Holandsko či Nemecko skládky klasického typu už nepoužívajú. Naopak, odpad recyklujú, ale najmä spracúvajú, aby bol vhodný na výrobu energie. V Dánsku, Švédsku a Švajčiarsku sa energeticky zhodnocuje až polovica separovaných komunálnych odpadov, ďalšia tretina objemu sa materiálovo využíva a len pár percent putuje do spaľovní bez využitia.
Dovoz paliva
Ako zdôrazňuje prezident asociácie Peter Krasnec, veľkú časť domáceho odpadu by pritom mohli využiť ako palivo naše vápenky a cementárne, čo je vo svete už bežné. "Na Slovensku by boli schopné spáliť až 600- až 700-tisíc ton spracovaného odpadu ročne. Dopyt po palivách vyrobených z pôvodného odpadu tu je, veď na Slovensko ho dokonca dovážame z Rakúska aj z Česka,“ tvrdí Krasnec. Pre HN to potvrdil aj generálny riaditeľ Považských cementární Anton Barcík. "Keby sa na Slovensku separoval a homogenizoval odpad pre potreby cementární, celé odvetvie je schopné nahradiť až 60 percent spaľovaného uhlia. Systém spracovania zberu tu však chýba.“ Jeho podnik dnes spáli ročne okolo 100-tisíc ton alternatívnych palív, mohol by však dva- až trikrát viac.
Situácia sa dovtedy nezmení a skládkovanie sa tu bude stále uprednostňovať, pokiaľ to bude oveľa lacnejšie než odpad zhodnocovať. V Rakúsku, ale aj v Česku, Poľsku či Maďarsku, sú poplatky za skládkovanie podľa Krasneca dvoj- až trojnásobne vyššie než u nás. Práve to tam ľudí, obce aj firmy motivuje, aby skládky nevyužívali. U nás však doterajší zákon stále "drží“ nielen nízke poplatky, ale napríklad aj možnosť netriediť. "Náš zákon neobsahuje ani zmienku o systéme spracovania komunálnych odpadov do formy alternatívneho paliva - v Rakúsku už zákon nedovolí uložiť odpad na skládky, ak nie je vopred predtriedený,“ porovnáva Krasnec.
Diskusia sa len chystá
Kým v susedných štátoch už v rôznej miere fungujú európske predpisy uprednostňujúce zneškodňovanie odpadov, u nás sa o novom zákone, ktorý má prevziať európsku smernicu o odpadoch, iba pripravuje diskusia. V parlamente by mal byť na jeseň 2011.
"Zmeny v hierarchii odpadového hospodárstva sa dotknú aj zvyšovania poplatkov za ukladanie na skládku,“ informuje hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková. Ministerstvo chce tým podľa nej docieliť odklonenie skládkovania a podporiť separovanie či energetické zhodnocovanie vytriedených objemov.
"Zvýšená suma z poplatku zostane vyšším územným celkom - prostriedky budú viazané na separovaný zber či riešenie environmentálnych havárií alebo nelegálnych skládok odpadu na ich území.“ Ministerstvo podľa nej bude podporovať výstavbu takých zariadení, ktoré budú energeticky zhodnocovať odpad a využívať ho ako surovinu či palivo.