StoryEditor

Servis: Používanie osobného automobilu na pracovné účely

22.04.2002, 00:00

Viktor Balažovič
Používanie osobného automobilu na pracovné účely
Som SZČO a na pracovné cesty využívam auto požičané od môjho otca, ktorý nepodniká. Chcel by som vedieť, aký typ zmluvy mám s ním spísať, ak auto využívam počas celého roka za odplatu. Môže to byť zmluva o nájme dopravného prostriedku podľa Obchodného zákonníka alebo zmluva o pôžičke alebo výpožičke podľa Občianskeho zákonníka? Auto nemám zahrnuté v majetku firmy. Môžem si uplatniť cestnú daň, údržbu, opravy auta do daňových výdavkov? Akú výšku PHL si môžem uplatniť za rok 2001 do daňových výdavkov?
-- V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka sa pojednáva o zmluve o pôžičke. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. V § 659 Občianskeho zákonníka je vysvetlená zmluva o výpožičke. Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. V § 630 Obchodného zákonníka sa hovorí o zmluve o nájme dopravného prostriedku. Vo vašom prípade by som vám odporučila s otcom uzavrieť tento typ zmluvy. Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje platiť odplatu. Zmluva vyžaduje písomnú formu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme dopravného prostriedku je písomná dohoda prenajímateľa a nájomcu, t. j. presne určených strán v zmluve, dohoda o predmete nájmu, ktorým musí byť individuálne určený dopravný prostriedok buď na čas určitý, alebo neurčitý za vopred dohodnuté nájomné. Takáto zmluva sa vzťahuje na akýkoľvek dopravný prostriedok, ktorý však musí byť schopný prevádzky. Povinnosťou prenajímateľa je odovzdať dohodnutý predmet nájomcovi do užívania v dohodnutom, prípadne obvyklom čase, bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Prenajímateľ musí odovzdať aj technické doklady, bez ktorých nie je možné riadne vykonávať prevádzku dopravného prostriedku. Prenajímateľ zodpovedá za škody spôsobené nájomcovi tým, že dopravný prostriedok nie je spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve. Tejto zodpovednosti sa prenajímateľ zbaví, ak preukáže, že nemohol zistiť ani predvídať nespôsobilosť dopravného prostriedku pri zachovaní odbornej starostlivosti do jeho prevzatia nájomcom. Nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku. Nájomca je povinný dať dopravný prostriedok poistiť, len keď to určuje zmluva. Prekluzívna lehota pre uplatnenie práva prenajímateľa na náhradu škody začína plynúť od okamihu vrátenia dopravného prostriedku. Toto právo musí byť uplatnené voči nájomcovi do šiestich mesiacov, inak zaniká. Otázka údržby, prípadne opráv prenajatého prostriedku sa rieši tak, že tieto vykonáva nájomca, avšak vždy na účet prenajímateľa. Je však pritom povinný prenajímateľovi vykonanie potrebných opráv vopred oznámiť. Náklady, ktoré nájomcovi vzniknú, si musí uplatniť u prenajímateľa do troch mesiacov od okamihu ako ich vynaložil. Keďže ide o odplatnú zmluvu, je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy. Nájomné má spravidla podobu opakujúceho sa plnenia. Obvykle si zmluvné strany výšku a čas platenia nájomného v zmluve dohodnú. Nájomné platí nájomca za ten čas, po ktorý dopravný prostriedok užíval. Nemusí ho platiť len vtedy, ak neužívanie dopravného prostriedku zavinil prenajímateľ, napr. tým, že dopravný prostriedok nebol spôsobilý na užívanie a že túto skutočnosť prenajímateľovi riadne a včas oznámil. Ak nájomca poruší povinnosť oznámiť prenajímateľovi to, že dopravný prostriedok nemôže už riadne užívať, nezbavuje ho to povinnosti platiť nájomné ďalej. Právo užívať dopravný prostriedok zaniká uplynutím času, na ktorý bola zmluva dojednaná alebo zničením dopravného prostriedku. Zmluvou o nájme dopravného prostriedku dojednanú na dobu neurčitú, možno ukončiť výpoveďou. Výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím 30 dní, ak neurčuje zmluva o nájme dopravného prostriedku inú výpovednú lehotu alebo z výpovede nevyplýva neskoršia doba. Po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinný vrátiť dopravný prostriedok do miesta, kde ho prevzal, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné. Podľa § 24 ods. 2 písm. j) zákona č. 366/1999 o daniach z príjmov v z. n. p. sú daňovým výdavkom aj výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (v z. n. p.). Podľa § 2 zákona o cestovných náhradách sa pracovnou cestou rozumie doba od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste, do ukončenia tejto cesty. Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto písomne dohodnuté so zamestnancom, ak takéto miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dojednané v pracovnej zmluve. U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto bydliska. Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie náhrad pri pracovných cestách zamestnancov. Nárokové náhrady podľa tohto zákona sú uznaným daňovým výdavkom.
Zamestnancami v zmysle zákona o cestovných náhradách treba rozumieť:
-- pracovníkov v pracovnom pomere
-- členov družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je tiež pracovný vzťah,
-- občanov činných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale len vtedy ak je to dohodnuté,
-- osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Zákon o daniach z príjmov v § 24 ods. 2 písm. j) pri niektorých výdavkoch uvádza, že sa vzťahujú iba na zamestnancov podľa § 6. Zamestnancom podľa § 6 ods. 2 zákona je daňovník s príjmami zo závislej činnosti a funkčných požitkov. V zmysle uvedeného zamestnancami nad rámec vymedzenia zamestnanca v zákone o cestovných náhradách sú aj daňovníci s príjmami:
-- zo služobného pomeru (vojaci, dolníci...),
-- z členského pomeru (členovia občianskych združení...),
-- obdobného vzťahu (doktorandi v dennej forme doktorandského štúdia...),
-- z praktického výcviku (žiaci, študenti),
-- za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov s. r. o. a komandistov,
-- za výkon funkcie v štatutárnych orgánoch a ďalších orgánoch právnických osôb,
-- ústavných činiteľov, prokurátorov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
-- za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy, v štátnych orgánoch, v občianskych a iných záujmových združeniach alebo spoločenstvách a v profesijných komorách. Výdavky spojené s pracovnou cestou fyzickej osoby -- podnikateľa nie sú nárokovateľnou čiastkou podľa zákona o cestovných náhradách, pretože podnikateľ sám rozhoduje o svojich pracovných cestách a finančných prostriedkoch. Zákon o daniach z príjmov umožňuje aj podnikateľom uplatniť si výdavky spojené s pracovnými cestami do daňových výdavkov. Výška týchto výdavkov je limitovaná výškou náhrad priznaných zamestnancom podľa zákona o cestovných náhradách, pretože podľa § 24 ods. 2 písm. j) sú daňovými výdavkami aj výdavky na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. U podnikateľa ide o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov uplatňované podľa § 24 ods. 1 zákona najviac vo výške podľa § 24 ods. 2 písm. j) zákona. Výdavok vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky možno uplatniť v prípadoch uvedených v § 24 ods. 2 písm. j) bodoch 2 a 5 zákona o daniach z príjmov.
Podľa bodu 2, ak pracovnú cestu vykonáva zamestnanec podľa § 6 zákona o daniach z príjmov motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ, uzná sa výdavok vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky.
Z uvedeného nevyplýva v súvislosti s uplatnením týchto náhrad podmienka použitia vlastného vozidla zamestnanca pri pracovnej ceste. Môže ísť o vozidlo vypožičané alebo prenajaté. Dôležité je to, že nejde o vozidlo zamestnávateľa. Podľa bodu 5, ak pracovnú cestu vykonáva daňovník s príjmami podľa § 7 vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, uzná sa výdavok vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky. Na rozdiel od pracovnej cesty zamestnanca, v prípade pracovnej cesty podnikateľa s príjmami podľa § 7 sa pre uplatnenie náhrad vyžaduje aj vykonanie vlastným motorovým vozidlom. Nemôže ísť o vozidlo prenajaté alebo vypožičané. Ďalšou podmienkou je, že o tomto vozidle sa nikdy neúčtovalo ako o obchodnom majetku. To znamená, že ak automobil bol už raz zaradený do obchodného majetku podnikateľa, aj keby ho podnikateľ preradil do súkromného majetku, nemôže uplatniť sadzbu základnej náhrady a náhradu výdavkov za spotrebované pohonné látky. Tieto náhrady si nemôže uplatniť daňovník, ktorému slúži vozidlo na výkon činnosti, napr. taxikár, autodopravca, prevádzkovateľ autoškoly a pod. Dôvodom je to, že nevykonáva pracovnú cestu. Uvedený daňovník si uplatňuje výdavky na spotrebované pohonné látky podľa § 24 ods. 2 písm. v) zákona o daniach z príjmov.
Sadzby základnej náhrady za 1 km jazdy vyplývajú z § 7 ods. 2 a 3 zákona o cestovných náhradách. Pri použití prívesu k cestnému motorovému vozidlu sa sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy zvýši až o 10 %. Z uvedeného vyplýva, že vo vašom prípade nie je možné uznať daňové výdavky vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky, nakoľko pracovnú cestu nevykonávate vlastným motorovým vozidlom. Výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky upravuje na účely dane § 24 ods. 2 písm. v) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z. n. p., podľa ktorého sa spotrebované pohonné látky zahŕňajú do výdavkov podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo v prípade, ak nie je vozidlo používané na pracovné cesty, podľa spotreby preukázanej iným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa postupuje spôsobom ustanoveným v rámci § 7 ods. 4 zákona č. 119/1í92 Zb. o cestovných náhradách v z. n. p. To znamená, že:
-- ak je v technickom preukaze (TP) vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy. V prípade jazdy vozidla len v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,
-- ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba PHL podľa slovenskej technickej normy a normy EHK, na výpočet spotreby sa použije spotreba podľa EHK vypočítaná aritmetickým priemerom. V prípade jazdy vozidla len v meste sa použije spotreba určená len pre mesto,
-- ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet sa použije spotreba určená pre rýchlostný režim jazdy vozidla zodpovedajúci prevažujúcim podmienkam vykonanej jazdy. Pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov a nákladných terénnych automobilov s výnimkou osobných dodávkových automobilov, využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb, najviac však do výšky 85 % z takto preukázaných výdavkov. Toto obmedzenie platí na rok 2001. Podľa novely zákona o daniach z príjmov sa od zdaňovacieho obdobia roku 2002 nebude pri výdavkoch na spotrebované pohonné látky uplatňovať limit 85 %. Vo vašom prípade, ak ste motorové vozidlo v roku 2001 nemali zaradené v obchodnom majetku firmy, vo výdavkoch si môžete uplatniť len spotrebu PHL bez iných ďalších výdavkov, ako je napr. oprava, údržba, poistky a pod. Povinnosť úhrady cestnej dane i zákonného poistenia leží na pleciach vášho otca ako držiteľa motorového vozidla. V § 25 ods. 1 písm. r) zákona o daniach z príjmov sa priamo vylučuje z daňových výdavkov dane zaplatené za iného daňovníka, a preto tieto výdavky nie sú vašimi daňovými výdavkami. Uvedené náklady sú súčasťou ceny nájmu, a preto ich váš otec môže uhradiť z prijatého nájomného. Pre vás ako podnikateľa sa stávajú daňovými výdavkami prostredníctvom zaplateného nájomného.

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
28. január 2023 02:17