Pozvali ma do Modry, kde spoločenstvo ľudí číta nahlas zo zvolenej knihy a potom diskutuje o vypočutých ukážkach. Tentoraz to bola moja Kniha, ktorá sa stane. Nie som taký samožer, aby som musel počúvať svoje vety na verejnosti, ale toto pozvanie sa nedalo odmietnuť. Nie kvôli sebe, ale kvôli nim -- nadšencom a kultúrnym ľuďom. Svoju činnosť nazývajú večermi hlasného čítania a robia ju bez grantov, inštitúcií, hoci s veľkou podporou Mestského kultúrneho strediska v Modre. Ak na Slovensku málokto má výdrž a všetky dobré nápady rýchlo skončia, tak táto aktivita trvá už šiesty rok. Mesiac čo mesiac sa schádzajú ľudia a čítajú. Moja Kniha sa ocitla v dobrej spoločnosti, pretože predo mnou už čítali Haška, Hellera, Saint-Exupéryho, Kafku, Slobodu a ďalších... Otcami tejto myšlienky sú traja bratia Zigovci, mimochodom, všetci vzdelaní v prírodovedných odboroch. Po hodine čítania a krátkom občerstvení sa rozvinula diskusia. Boli to plodné, inšpiratívne otázky i názory. Keď vidíte ľudí, ktorí si vašu knihu nielen prečítali, ale majú na ňu svoj názor a poznajú ju takmer detailne, dobre vám to padne. Moje autorské sebavedomie síce nestúplo (na tom som už priveľmi dospelý), ale vážil som si čas čitateľov, ktorí boli ochotní investovať ho do prečítania pomernej rozsiahlej prózy. Modra bola odjakživa kultúrnou enklávou západného Slovenska a mňa potešilo, že sa nová energia objavuje so stále novými generáciami. Viem, že podobných čitateľských spoločenstiev je okolo nás viacero, a tak sa literatúra nemusí obávať toho najhoršieho -- nezáujmu a ľahostajnosti. Ďakujem vám, Modrania!