Vymenovaniu do stálej štátnej služby dosiaľ predchádzala prípravná štátna služba. Tá v novom zákone už nie je - nahradilo ju "adaptačné obdobie“, počas ktorého zamestnanec absolvuje vzdelávanie. Po novom už budú existovať len dva druhy štátnej služby - stála a dočasná. Zákon tiež zrušil nominovanú.
Štátnozamestnanecký pomer dosiaľ vznikal na základe rozhodnutia o vymenovaní vydaného v správnom konaní.
Služobný úrad ako zamestnávateľ
V novom zákone o štátnej službe vzniká na základe služobnej zmluvy uzatvorenej medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom. Skúšobná doba v štátnozamestnaneckom pomere bude tri mesiace.
Niektoré administratívne prvky, ako napríklad osobitné predpoklady vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, špecifické postavenie štátneho zamestnanca vo vzťahu k verejnosti, plat upravený zákonom, práva, povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, možnosť dočasnej zmeny služobných podmienok jednostranne služobným úradom, právo na osobitné plnenia, však zostávajú zachované. V osobitných prípadoch budú štátnozamestnanecké vzťahy naďalej vznikať na základe vymenovania alebo voľby. Vedúci zamestnanci vo verejnej funkcii (predstavení v politickej funkcii) sú vymenovaní vládou.
"Zmena spôsobu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru súvisí so zrušením správneho konania vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva má viaceré náležitosti, ktorých obsah je priamo určený zákonom a nemožno ho meniť v závislosti od vôle zmluvných strán. Zmluva má do istej miery verejnoprávny charakter,“ hovorí Barbora Petrová z ministerstva práce.
Podľa odborníka na štátnu službu Ľubomíra Plaia, v súčasnosti zamestnávateľom nie je štát, ale príslušný služobný úrad. Všetky inštitúty vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sú v novom zákone podľa toho aj nastavené. "Návrat k ,starým dobrým časom‘ je aj v tom, že spôsob vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a všetky ďalšie úkony sa vrátili do akýchsi zmluvných vzťahov, ktoré sú veľmi komplikované. Napríklad služobnému úradu sa umožňuje, aby rozhodoval aj bez súhlasu štátneho zamestnanca, pričom štátny zamestnanec nemá právo využiť opravné prostriedky tak, ako to bolo v doterajšej právnej úprave. Na takéto konanie sa nevzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy o správnom konaní a ani zákon ďalšie konanie neupravuje,“ dodal Plai. Jednostranné rozhodnutie služobného úradu sa zo zákona stáva prílohou služobnej zmluvy. To Plai hodnotí ako neobvyklé miešanie zmluvného práva a práva, podľa ktorého rozhoduje štátny orgán jednostranným právnym úkonom.
| Práca v štátnej správe Vznik pracovného pomeru - vzniká na základe zmluvy zamestnanca a služobného úradu Skončenie pracovného pomeru - pracovný pomer možno skončiť výpoveďou alebo dohodou - bude dvojmesačná výpovedná doba Spory v štátnej službe (infoblok) - spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov budú prejednávať a rozhodovať súdy |
Ako sa končí pracovný pomer
Podľa v súčasnosti ešte stále platného zákona o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sa rozhoduje v správnom konaní. Dňom určeným v takomto rozhodnutí, prípadne dňom doručenia rozhodnutia, sa štátnozamestnanecký pomer skončí. "Štátny zamestnanec síce môže rozhodnutie napadnúť v správnom konaní, avšak toto odvolanie nemá odkladný účinok. Prakticky to znamená, že v hromadnej väčšine prípadov dochádzalo a dochádza k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, a to bez ohľadu na dôvod skončenia vzťahu, ako aj bez ohľadu na prípadnú dĺžku trvania štátnozamestnaneckého pomeru,“ vysvetľuje Petrová. Tento stav sa mení jednak zavedením výpovednej doby a upravením možnosti skončiť štátnozamestnanecký pomer aj dohodou.
Ďalším nedostatkom bolo osobitné správne konanie - konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru. Na tento proces sa vzťahovala úprava podľa zákona č. 312/2001 Z. z., subsidiárne platil správny poriadok a primerane niektoré ustanovenia Zákonníka práce. Problematická bola nielen aplikácia niektorých ustanovení správneho poriadku, ale najmä aplikácia Zákonníka práce. Služobné úrady i súdy aplikovali jednotlivé ustanovenia zákona často odlišným spôsobom.
Spory riešil vedúci služobného úradu v správnom konaní. Ak štátny zamestnanec nebol spokojný s postupom vedúceho služobného úradu, mohol podať žalobu na príslušný (spravidla krajský) súd o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. Súdy následne konali a rozhodovali predovšetkým podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve. Štatistiky o sporoch nemá ministerstvo práce k dispozícii, no najčastejšie boli napádané rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.