Na výplatnej páske minimálna mzda, vo vrecku o 200 eur navyše. Aj takto vyzerá realita v desiatkach slovenských podnikov. "Postavili nás pred hovovú vec. Ak sme nechceli prísť o časť výplaty, museli sme pristúpiť na doplácanie na ruku,“ hovorí svoju čerstvú skúsenosť čitateľ HN Martin z Bratislavy. Úrady o takýchto praktikách vedia, dokázať ich však nedokážu.
"Zmluva? Len zdrap papiera“
"Pracujem ako čašníčka už v tretej robote a platenie na ruku je bežné všade,“ rozpráva Martina z Bratislavy. Podľa jej slov, ak chce človek vyžiť, inak sa to ani nedá. To, že v sektore reštaurácií a pohostinstiev je takáto prax bežná, priznáva aj kuchár Milan. "Pracovná zmluva je len zdrap papiera. Bežne to chodilo tak, že sme dostávali peniaze priamo po šichte,“ hovorí Milan.
V podnikoch na vychytenej bratislavskej Obchodnej ulici si takto dokázal denne prilepšiť o 50 až 60 eur. "Je to však bláznivé. Človek nemá žiadnu dovolenku, v práci sme boli aj sedem dní v týždni,“ opisuje Milan.
Oficiálne údaje, koľko firiem takto pripláca svojim zamestnancom, neexistujú. Podľa Štatistického úradu bralo v roku 2009 minimálnu mzdu vyše päť percent zamestnancov. Práve medzi nimi možno hľadať hlavnú skupinu postihnutých. "Najvýznamnejšie sú dotknuté stavebníctvo, služby aj cestovný ruch,“ hovorí Jozef Orgonáš, generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR. Podľa jeho slov sa u drobných prác takéto prípady počítajú na desiatky percent.
O život
Z vyplácania na ruku profitujú len zamestnávatelia. Na neodvedené odvody dopláca jednak štát, ale predovšetkým zamestnanec. "Máme prípady, keď stavebníci prichádzajú do dôchodkového veku a vychádzajú im minimálne čiastky,“ hovorí Orgonáš. Samotní zamestnanci to vedia, často to hádžu za hlavu. "Dôchodok teraz neriešim, ešte som mladý,“ hovorí 27-ročný kuchár Milan.
Firmy často argumentujú tým, že ak by nevyužívali takúto formu platenia, skrachovali by. "Ak si porovnáte DPH u nás a v okolitých krajinách, tak mnohým penziónom a reštauráciam nič iné nezostáva,“ konštatuje Jozef Bendžala, prezident Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky. Podľa jeho slov by mnohým podnikom šlo o prežitie. "Je to o odvodoch, DPH i službách. Treba urobiť rozbor v rámci celej Európy a hľadať východiská,“ hovorí.
Zodpovednosť nemá nikto
Naše úrady sa zatiaľ nevedia zhodnúť, kto má kontrolu takéhoto platenia na starosti. "Na prešetrenie spomínaných praktík sú určené inšpektoráty práce,“ povedala pre HN Daniela Šulcová z mediálneho odboru ministerstva práce. Inšpektorát práce nám však povedal niečo iné. "Je to problematika skôr pre daňové úrady alebo Sociálnu poisťovňu, prípadne orgány činné v trestnom konaní,“ povedal Igor Holéczy, hovorca Národného inšpektorátu práce. Hovorca ministerstva financií Martin Jaroš, pod ktoré spadá aj daňový úrad, nás zase odkázal na ministerstvo práce.
Úrady sa však zhodujú v tom, že je to špecifické porušovanie zákonov. "Ak sa dotknutý zamestnanec nebude sťažovať, tak nejde o porušenie pracovno-právnych predpisov a inšpekcia práce nemá dôvod vo veci konať,“ vysvetľuje Šulcová. Aj v prípade sťažností sa takéto konanie nedá overiť. "Tvrdenie zamestnanca ako dozorný orgán nevieme v praxi overiť, to je skôr úloha pre prípadné súdne konanie,“ tvrdí Holéczy. Aj preto nie sú určené presné pokuty za takéto prehrešky a dokázať ich je takmer nemožné.