Živnostník Michal sa živí stolárčinou a výrobou nábytku už viac ako dva roky. Keďže zákaziek mu chodilo čoraz viac a nestíhal všetky vybaviť, rozhodol sa, že svoju výrobu rozšíri. Priestory mal na to dostatočné, potrebuje už len prijať nejakých spolupracovníkov. Rozmýšľa nad tým, že prijme dvoch ľudí "nastálo“ a jedného brigádnika na občasnú výpomoc. Aká byrokracia ho čaká s prijatím nových ľudí?
Ešte pred nástupom
V prvom rade mu tak vzniknú nové povinnosti voči daňovému úradu, Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Všade musí oznámiť, že už bude zamestnávať ľudí. "V prípade, ak sa živnostník rozhodne zamestnávať čo i len jedného človeka, musí sa registrovať v Sociálnej poisťovni, kde mu pridelia identifikačné číslo zamestnávateľa a to ešte predtým ako vznikne pracovný pomer. Taktiež musí podať registračný list za zamestnanca a tým ho prihlásiť v Sociálnej poisťovni,“ upozorňuje Silvia Bobocká zo spoločnosti Sasida, ktorá sa venuje spracovaniu účtovníctva a miezd.
Obdobne je to aj pri zdravotných odvodoch. "Zdravotnej poisťovni musí oznámiť vznik ako aj zánik pracovného pomeru zamestnancov,“ dopĺňa PR manažérka poisťovne Dôvera Zuzana Horníková. Platí to teda v prípade, ak pán Michal prijme zamestnancov na klasickú pracovnú zmluvu.
Pokiaľ ide o dohodára, postup je trochu iný, ale len pri zdravotnej poisťovni. "Fyzické osoby, ktoré majú so živnostníkom uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, nie sú považované pre účely zdravotného poistenia za zamestnancov a podnikateľ za ich zamestnávateľa. Z tohto dôvodu podnikateľovi voči zdravotnej poisťovni nevznikajú uvedené povinnosti,“ spresňuje Horníková. Dohodára teda treba ohlásiť len Sociálnej poisťovni.
Tým sa však povinnosti voči poisťovniam pre pána Michala nekončia. Zamestnávať ľudí znamená každomesačnú povinnosť - okrem vyplatenia ich mzdy - odovzdávať na poisťovne výkazy a nahlásiť akúkoľvek zmenu, ako napríklad oznámenie práceneschopnosti. Pravidelne tiež vypočíta a odvádza preddavky na poistenia z ich mzdy, ktoré za svojich zamestnancov platí on. "Musí tiež posielať mesačné výkazy do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a ak ho zamestnanec požiada, vypracovať ročné zúčtovanie zdravotných preddavkov,“ hovorí Bobocká.
Po výplate prvej mzdy
A je tu aj daňový úrad, ktorý pán Michal nesmie obísť. Aj tam musí oznámiť, že už bude mať zamestnancov. "Podnikateľ - živnostník, ktorý uzatvorí pracovnoprávny vzťah - bez ohľadu na to, či ide o pracovný pomer alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a bude na ich základe vyplácať príjmy zo závislej činnosti - sa stáva zamestnávateľom a platiteľom dane zo závislej činnosti. Je povinný požiadať správcu dane o registráciu najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu alebo daň vyberať. Do 15 dní od prvého vyplatenia príjmov zamestnancom sa teda zaregistruje ako platiteľ dane zo závislej činnosti u správcu dane podľa svojho trvalého pobytu,“ vysvetľuje hovorkyňa daňového riaditeľstva Iveta Adamíková. Tu ho ďalej čaká zasielanie štvrťročných prehľadov a ročného hlásenia na daňový úrad a keď ho zamestnanec požiada, aj vypracovanie ročného zúčtovania dane z príjmov. Za zamestnancov vedie mzdovú a personálnu agendu. "Ak si ho vyberie štatistický úrad, musí ešte posielať štatistické výkazy,“ dopĺňa Bobocká.
Povinné školenia aj stravné
Zabudnúť však netreba ani na mimodaňové a mimoodvodové povinnosti. Ide napríklad o školenia. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť pre každého zamestnanca školenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spolu so školením požiarnej ochrany. Musí tiež myslieť aj na stravné pre zamestnancov, a to zabezpečením jedného teplého jedla denne, prípadne inou alternatívou - najčastejšie poskytnutím gastro lístkov. Zamestnávateľ im pritom hradí najmenej 55 percent z ceny.
Katarína Šimurková