02.09.2003, 00:00
Odpočítanie dane pri nepodnikateľskom subjekte
Ako nepodnikateľský subjekt (príspevková organizácia) uskutočňujeme plnenia, ktoré sú našou hlavnou činnosťou (nepodnikateľské činnosti), a tiež so súhlasom zakladateľa aj podnikateľské aktivity. Z ktorých nákupov si môžeme a z ktorých nemôžeme odpočítať daň?

- Odpočítať daň v plnom rozsahu si môže platiteľ bežným spôsobom z nákupov prijatých na svoje zdaniteľné plnenia tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Naopak, odpočítať daň vôbec si platiteľ nemôže z nákupov prijatých na výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami (§ 20 ods. 2 písm. b)), teda na svoju nepodnikateľskú činnosť. Vyplýva to z definície zdaniteľného plnenia podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorej je zdaniteľným plnením plnenie uskutočňované v rámci podnikania alebo v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním. Ak platiteľ prijme zdaniteľné plnenie, ktoré je určené čiastočne na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a čiastočne na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami, za daň na vstupe sa považuje daň uplatnená na prijaté zdaniteľné plnenia, znížená pomerne podľa rozsahu použitia prijatého zdaniteľného plnenia (§ 20 ods. 4). Pritom pomer platiteľ určí samostatne napr. podľa obratu, pracovných hodín, počtu zamestnancov, plochy a podobne. Samozrejme, ak má takýto platiteľ aj oslobodené zdaniteľné plnenia, musí následne vykonávať krátenie odpočtu dane na vstupe aj koeficientom podľa § 20 ods. 3 s použitím § 21 zákona o DPH. Aj v tomto prípade sa nákupy adresne priraďujú k účelu ich použitia tak, že sa členia na tri známe druhy - plný nárok na odpočet, žiadny nárok na odpočet a zmiešané nákupy na krátenie koeficientom. Pre posudzovanie krátenia dane zo zmiešaných nákupov pomerom (§ 20 ods. 4) alebo koeficientom (§ 20 ods. 3) treba vychádzať z posúdenia príčinnej súvislosti týchto nákupov s poskytovanými zdaniteľnými plneniami. Spravidla sú to rôzne režijné nákupy, napr. služby, energie, kancelárske potreby; pritom stačí, ak sa čo len zlomok nákupu použije na plnenia, kde je povinnosť zníženia nároku na odpočítanie dane. Argument, že sa nedá vopred určiť použitie predmetného nákupu, neznamená neriešiteľnú situáciu. Platiteľ je totiž povinný krátiť daň koeficientom podľa § 20 ods. 3 zákona o DPH aj v prípade, ak vopred nevie predmetný nákup adresne priradiť k budúcim plneniam. Obdobne podľa § 20 ods. 4 zákona o DPH platí, že ak platiteľ nevie určiť rozsah použitia prijatého zdaniteľného plnenia na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami, nemôže odpočítať daň.

Činnosti, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami
Ktoré činnosti nie sú zdaniteľnými plneniami pre účely § 20 ods. 4 zákona o DPH, keď sa musí znižovať odpočítanie dane na vstupe pomerom? Patrí tam aj predaj softvéru do zahraničia?
- Platiteľ nemá nárok na žiadne odpočítanie dane v prípade, ak zdaniteľné plnenie prijme na výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami - vyplýva to z ustanovenia § 20 ods. 2 písm. b) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Platiteľ má nárok na odpočítanie dane pomerom, ak prijme zdaniteľné plnenie, ktoré je čiastočne na uskutočnenie zdaniteľných plnení a čiastočne na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami. Podľa dostupných komentárov k novele zákona sa tu najčastejšie uvádza prípad príspevkovej organizácie. Príspevková organizácia je typickou zmiešanou organizáciou, ktorá vykonáva svoju hlavnú nepodnikateľskú činnosť (hradenú z príspevku zriaďovateľa) a so súhlasom svojho zriaďovateľa vykonáva aj podnikateľskú činnosť. Podľa definície zdaniteľného plnenia (§ 2 ods. 2 písm. a)) je podnikateľská činnosť zdaniteľným plnením, resp. naopak, na základe tzv. negatívneho vymedzenia pojmov, nepodnikateľská činnosť je činnosťou, ktorá nie je zdaniteľným plnením. Podľa uvedenej logiky, každá činnosť, ktorá nie je zdaniteľným plnením podľa definície v § 2 zákona o DPH, je činnosťou, ktorá nie je zdaniteľným plnením. Podľa ustálenej praxe zdaniteľným plnením nie sú napr. úroky z omeškania, pokuty a penále, náhrada škody, refakturácia miezd podľa Zákonníka práce, poskytnutie straveniek napr. Vaša stravovacia. Predpokladáme, že nebolo zámerom znižovať daň pomerom aj pri týchto plneniach; ide o plnenia predstavujúce finančnú náhradu, ktoré nie sú "činnosti". Napokon ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o DPH definujú taxatívnym spôsobom plnenia, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami. V praxi to môžu byť napr. prípady postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky je aktívnou činnosťou firmy, táto činnosť sa nachádza v definičnom vymedzení, že nie je zdaniteľným plnením - teda je naplnené všetko, aby sa dalo uzatvoriť, že sa tu má aplikovať § 20 ods. 4 zákona o DPH. Adresné nákupy spojené s takouto činnosťou však budú minimálne, napr. to môže byť faktúra za sprostredkovanie predaja pohľadávky; môžu tu byť ešte ďalšie zmiešané nákupy režijného charakteru. Predaj softvéru zahraničnej osobe je zdaniteľným plnením s miestom plnenia v zahraničí podľa § 6 ods. 4 zákona o DPH. Podľa § 20 ods. 11 zákona o DPH môže platiteľ odpočítať daň aj v prípade, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie zdaniteľných plnení s miestom zdaniteľného plnenia v zahraničí. Platiteľ môže odpočítať daň za podmienok a v rozsahu, v akom by mohol odpočítať daň, keby zdaniteľné plnenia boli uskutočnené v tuzemsku. Záverom možno túto problematiku zhrnúť nasledovne. Zníženie odpočítania dane pomerom podľa § 20 ods. 4 zákona o DPH sa týka činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami. Takýmito činnosťami sú tie, ktoré sú pozitívne vymedzené (predaj pohľadávky) alebo negatívne vymedzené (nepodnikateľské činnosti) v definícii zdaniteľného plnenia v § 2 zákona o DPH. Pri predaji softvéru do zahraničia ide o zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane. V budúcnosti by sa určite zvýšila právna istota, ak by sa činnosti, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami adresne vymedzili, následne v § 20 ods. 4 by bol na ne odkaz tak, ako je v § 20 ods. 3 odkaz na oslobodené zdaniteľné plnenia podľa § 26 zákona o DPH.
menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
20. apríl 2024 14:14