Porušovanie obchodných podmienok v zmluve i odstúpenie od nej sa v praxi stáva pomerne často. Každá strana sa preto snaží si dohodu a záväzky z nej "ošetriť“, aby na konanie druhej strany nedoplatila.
Čo vám viac vyhovuje
Najčastejším spôsobom tohto "ošetrenia“ je zakotvenie zmluvných pokút, no existujú aj ďalšie formy. Jedna z nich je uplatnenie zádržného na časť kúpnej ceny. "Vhodné je využiť ho najmä v prípade, ak podnikateľ vystupuje v pozícii odberateľa a ide o tovar alebo dielo vyššej hodnoty. Výhoda zádržného je, že posledná časť kúpnej ceny sa dodávateľovi vyplatí až po uplynutí záručnej doby, ak počas tejto doby neuplatnil nárok z vád,“ vysvetľuje advokátka Kristína Ňaňková z advokátskej kancelárie Peterka&Partners.
Ak je zase podnikateľ v pozícii dodávateľa, výhodné je pre neho zakotviť si v obchodnej zmluve výhradu vlastníctva. "Vlastnícke právo k predmetu predaja prechádza na odberateľa až po úplnom zaplatení kúpnej ceny,“ spresňuje Ňaňková. Výhrada vlastníctva však musí byť dohodnutá písomne a môže sa vzťahovať iba na hnuteľné veci. "Zároveň je vhodné zaviazať kupujúceho, ktorý prevezme tovar ešte pred úplným zaplatením kúpnej ceny, aby ho riadne označil ako majetok patriaci tretej osobe. A tým ho ochránil v prípade exekúcie alebo konkurzu,“ dodáva advokátka.
Najviac zaužívaným spôsobom garancie dohodnutých podmienok zostáva u podnikateľov zmluvná pokuta. Tá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody. "Výhoda zmluvnej pokuty oproti náhrade škody však je, že v prípade uplatnenia si nároku na zmluvnú pokutu odpadá povinnosť preukazovať porušenie povinnosti či škodu. Dôležité je tiež pamätať na to, že v prípade, ak si chce zmluvná strana popri zmluvnej pokute zachovať aj nárok na náhradu škody, musí to byť v obchodnej zmluve výslovne uvedené,“ zdôrazňuje Ňaňková.
Špecifikujte porušenia
Porušenie dohody jednou stranou môže viesť aj k odstúpeniu od zmluvy stranou druhou. Presné dôvody, kedy tak možno urobiť jednostranne, určuje Obchodný a Občiansky zákonník. "V zmluve sa však odporúča jasne definovať, ktoré porušenia sa považujú za podstatné a ktoré za nepodstatné,“ hovorí advokát Ondrej Matejka z advokátskej kancelárie Škorec, Hrnčiar, Matejka & partners.
A to preto, že Obchodný zákonník pozná rôzny právny režim odstúpenia od zmluvy pre podstatné respektíve nepodstatné porušenia. "V prípade podstatného porušenia v dôsledku omeškania dlžníka alebo veriteľa, je možné od zmluvy odstúpiť okamžite. Na rozdiel od nepodstatného porušenia zmluvy, kde je potrebné poskytnúť druhej zmluvnej strane primeranú lehotu na dodatočné splnenie zmluvnej povinnosti,“ pomenúva rozdiel Matejka.
Na ďalších dôvodoch odstúpenia od zmluvy sa môžu dohodnúť strany priamo v nej, pričom môžu byť rôzne. "Ich formulácia závisí od druhu zazmluvňovaného obchodu, charakteru podnikateľskej činnosti a od prípadných špecifických požiadaviek zmluvných strán. Každý jeden dôvod odstúpenia musí byť formulovaný dostatočne určito a zrozumiteľne,“ hovorí advokát Karol Šiška z advokátskej kancelárie CHSH Šiška & Partners s.r.o.
Ak jedna strana od zmluvy odstúpi a druhá tvrdí, že na to neexistuje dôvod, môže spor skončiť na súde. "Môže sa obrátiť na príslušný súd so žalobou o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, alebo rovno so žalobou na plnenie povinnosti zo zmluvy. Otázku platnosti odstúpenia od zmluvy bude súd riešiť ako takzvanú predbežnú otázku,“ dopĺňa Šiška.