V poslednom čase sa v slovenskej spoločnosti, aj vzhľadom na súdnu prax Ústavného súdu SR, značne rozprúdila debata o tzv. prieťahoch v súdnom konaní.

Vysvetlenie pojmu prieťah v súdnom konaní
Prieťahy v súdnom konaní znamenajú, keď súd, prejednávajúci spor, nekoná v danej veci "bezprieťahovo", t. j. nekoná dostatočne rýchlo a dĺžka takéhoto súdneho sporu sa týmto pomalým konaním neúmerne naťahuje. Je však zaujímané, že žiadna právna norma platného právneho poriadku Slovenskej republiky neurčuje dobu (event. lehotu) na ohraničenie času medzi jednotlivými úkonmi súdu tak, aby nevznikli už spomínané prieťahy v súdnom konaní. Problematiku prieťahov riešia nálezy Ústavného súdu SR -- napr. č. 18/2000, č. 89/1999 a č. 13/2000. Zovšeobecňujúc možno uviesť, že termín "prieťahy v konaní" definujú ako obdobie nečinnosti všeobecného súdu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka (nález Ústavného súdu č. 3/2000).

Právo na konanie pred súdom bez prieťahov
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, na čo nadväzuje ustanovenie čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd. Z uvedeného vyplýva, že prieťahy v súdnom konaní sú takým porušením základných ľudských práv a slobôd, garantovaných Ústavou SR (konkrétne ide o právo na súdnu a inú právnu ochranu), že poškodený (právnická alebo fyzická osoba) má právo domáhať sa ochrany sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý podľa svojej poslednej rozhodovacej praxe v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy SR priznáva tým, ktorých právo na konanie pred súdom bez zbytočných prieťahov bolo porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Čo na to zákon o sudcoch a prísediacich?
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich sudca rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a podľa § 30 ods. 4 tohto zákona sudca je povinný v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov. Takže aj zákon o sudcoch a prísediacich pozná termín "konať bez zbytočných prieťahov" a dokonca to ako povinnosť sudcom priamo ukladá, avšak opätovne bez toho, že by špecifikoval, čo to vlastne ten "prieťah v súdnom konaní" je. Avšak vychádzajúc z ustanovení tohto zákona sa dostávame k jadru problému, a tým je zodpovednosť za prieťahy v súdnom konaní.

Zodpovednosť za prieťahy v súdnom konaní
Kto zodpovedá za prieťahy v súdnom konaní? Podľa doteraz uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení je za prieťah v konaní zodpovedný ten sudca, ktorý vedie konanie, v ktorom tieto prieťahy vznikli. Avšak treba odlíšiť subjektívny prieťah od objektívneho. Aký je v tom rozdiel?

Subjektívny prieťah
Za subjektívny prieťah v súdnom konaní zodpovedá ten sudca, ktorý ho svojím "nekonaním", resp. zdĺhavým konaním zavinil. To znamená, že ak sudca nevyužíva svoj pracovný čas riadne a nepojednáva a nerozhoduje dostatočne veľký počet sporov, dá sa v takomto prípade uvažovať o prieťahoch v konaniach, v ktorých nekoná alebo koná zdĺhavo s odôvodnením, že keby pracovný čas a rozhodovaciu činnosť vykonával riadne, k prieťahom by nebolo prišlo, resp. bolo by prišlo k prieťahom v oveľa menšom počte sporov, ktoré má rozhodovať. Myslím si, že disciplinárny postih voči takémuto sudcovi (avšak, samozrejme, za predpokladu, že dotyčný sudca svoj pracovný čas nevyužíva riadne bez ospravedlnenia z objektívnych dôvodov, ako je napr. dovolenka, práceneschopnosť alebo študijná cesta, či stáž na súde vyššieho stupňa) podľa ustanovení § 116 ods. 1, 2 zákona o sudcoch a prísediacich je namieste.

Objektívne prieťahy.
Tieto prieťahy v súdnych konaniach sú oveľa závažnejšie a častejšie sa vyskytujúce ako subjektívne prieťahy, avšak verejnosť nie je o nich dostatočne informovaná. Odložme stranou otázku "prečo nie je verejnosť informovaná o všetkých rovinách problému prieťahov v súdnych konaniach" a poďme si vysvetliť tieto objektívne prieťahy v súdnom konaní. Podľa ustanovenia § 34 ods. 2 veta prvá zákona o sudcoch a prísediacich, sudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sudcovi nebudú prideľované spory bez toho, aby ich (objektívne) mohol rozhodnúť bez zbytočných prieťahov vznikajú objektívne prieťahy v súdnom konaní. Pre úplnosť treba uviesť, že týchto objektívnych prieťahov je cca 90 % všetkých existujúcich prieťahov v súdnych konaniach, vedených na súdoch SR. A kto je zodpovedný za objektívne prieťahy v súdnych konaniach? Kto má sudcom zabezpečiť prideľovanie sporov tak, aby tieto spory mohli rozhodnúť bez prieťahov? Pravda je tá, že -- štátna práva súdov (t. j. predsedovia a podpredsedovia súdov), avšak v rebríčku hierarchie, kompetencie a možností ako vrcholový orgán štátnej správy súdov je to -- Ministerstvo spravodlivosti SR!

Čo všetko ovplyvňuje vznik prieťahov
Vznik prieťahov v súdnom konaní ovplyvňuje viacero faktorov, o ktorých laická verejnosť z dôvodu absolútnej neinformovanosti nemá potuchy. Okrem už spomínaného nekonania v danom spore konkrétneho sudcu sú to najmä: príliš veľa sporov, pripadajúcich na jedného sudcu, nedostatočné technické vybavenie súdov, slabo kvalifikovaný súdny personál a v neposlednej rade neefektívne fungujúci systém práce na súdoch. Z uvedeného je zrejmé, že sudca osobne nemôže ovplyvniť vznik prieťahov (alebo len v nepatrnej miere), pretože na odstránenie prieťahov sú potrebné zmysluplné systémové kroky Ministerstva spravodlivosti SR, na ktoré však sudcovia márne čakajú už viac ako 10 rokov. Som sudcom Okresného súdu Bratislava III, takže uvedenú problematiku dôverne poznám. V ďalšom sa detailnejšie budem venovať najhlavnejšiemu dôvodu vzniku prieťahov v súdnom konaní -- príliš veľa sporov, pripadajúcich na jedného sudcu.

Vzťah náplne práce sudcu a prieťahov v konaní
Práca sudcu nespočíva totiž iba vo vedení pojednávaní a písaní rozsudkov, ale takisto aj v štúdiu spisov, právnych noriem, judikátov Najvyššieho súdu SR a vybavovania bežnej agendy, čo znamená robenie úkonov v spisoch, ktoré smerujú k vytýčeniu termínu pojednávania alebo rozhodnutiu vo veci samej (ide najmä o výzvy účastníkom konania, nariaďovanie znaleckého dokazovania atď.). Treba si tiež uvedomiť, že sudcovská práca nie je prácou "úkolovou", ale je tvorivým povolaním. Nemožno prácu sudcu hodnotiť podľa toho "koľko" rozhodol sporov za určité obdobie, ale hlavne (a o to v súdnom konaní ide predovšetkým) podľa toho "ako" rozhodol. Pripúšťam, že kritérium kvantity rozhodnutých sporov nie je zanedbateľné, avšak hlavným kritériom by nepochybne mala byť kvalita súdnych rozhodnutí. Účastníkom súdneho konania ide predsa v prvom rade o rozhodnutie súdu a nie o dobu, kedy súd k nemu dospeje. Samozrejme, táto doba musí byť primeraná. A sme naspäť pri problematike prieťahov v súdnych konania.

Reč čísel vraví za všetko
V oddelení, ktoré podľa platného rozvrhu práce ako sudca vybavujem, mám k 1. 11. 2002 637 sporov (pri nástupe do funkcie sudcu som dostal 539 už existujúcich sporov), pričom za rok 2002 prišlo do tohto oddelenia cca 30,1 sporu mesačne a ja som stihol rozhodnúť (napr. rozsudkom) "iba" 22,2 sporu mesačne. Z uvedeného vyplýva, že každým mesiacom počet spisov v mojom oddelení rastie a objektívne nie je v mojich silách tento rast zastaviť a zabrániť automatickému vzniku prieťahov v týchto konaniach. Ak by som vychádzal len zo suchej reči čísel, za 1 kalendárny rok stihnem odpojednávať cca 770 sporov, čo nie je ani dvojnásobok skutočného počtu sporov (637) v mojom oddelení. Logicky sa teda 1 vec môže pri automatickej rotácii vytyčovania vecí dostať na pojednávanie raz za cca desať -- jedenásť mesiacov.

Riešenie
Aké je teda východisko? Jednoznačné z pohľadu sudcov -- znížiť sudcom počet sporov v oddeleniach, ktoré vybavujú. Keď má sudca cca 600 sporov v oddelení a stihne za 1 rok odpojednávať (nie rozhodnúť!) cca 700 sporov bez toho, že by bol sudca na dovolenke alebo práceneschopný, čo je samozrejme utópia, je jasné, že problém v odstránení existencie prieťahov v konaniach treba hľadať u niekoho iného. Na okraj treba uviesť, že aj správanie sa účastníkov konania má tiež podstatný vplyv na dĺžku súdneho konania, pretože sami účastníci svojou nečinnosťou (nereagovanie na výzvy súdu) a marením pojednávaní (svojou neúčasťou) predlžujú dĺžku trvania súdneho konania a týmto dávajú dôvod vzniku prieťahov v súdnych konaniach. Či je správna cesta zvyšovania počtu sudcov alebo iné riešenia je už predmetom inej problematiky a najmä -- riešenie prislúcha tomu orgánu, ktorý má možnosť a kompetencie systémovo problém prieťahov v súdnych konaniach riešiť. Týmto orgánom je, ako už bolo uvedené, Ministerstvo spravodlivosti SR.

Na záver
Dúfam, že som problematiku dôvodov prieťahov v súdnych konaniach vysvetlil natoľko, že laická verejnosť nebude aj naďalej za prieťahy v súdnych konaniach viniť iba sudcov, ale že sa jej záujem o odstránenie tohto problému obráti aj na Ministerstvo spravodlivosti SR. Za všetkých sudcov, ktorým prieťahy v konaniach nie sú ľahostajné a ktorí si svoje sudcovské povinnosti plnia riadne (a týchto sudcov je absolútna väčšina, avšak v masovokomunikačných prostriedkoch o takýchto sudcov nie je záujem a informovanie verejnosti sa uberá iba smerom k zodpovednosti sudcov) dúfam, že nie je ďaleko deň, kedy prieťahy v súdnom konaní vymiznú a uvedené v Ústave SR a v zákone o sudcoch a prísediacich sa stanú len obsolentnou právnou normou.