V týchto dňoch sa k nám dostávajú správy o úspechoch našich ľudí v zahraničí. Tu niekto pracuje vo vedeckom tíme nositeľa Nobelovej ceny, tu niekomu zoberú video do celosvetového projektu... Nedávno sa do sveta rozletela správa, že Slovenka žijúca vo Fínsku získala cenu za najlepší prozaický debut. Tá mladá žena sa volá Alexandra Salmela a jej kniha 27 Eli kuolema tekee taiteilijan, čo znamená 27 alebo Smrť robí umelca. Voľakedy sa tradovalo, že každý poriadny básnik zomiera v 37 rokoch. Ikony pop-kultúry šli s nárokmi na smrť ešte nižšie - svoj vstup do nesmrteľnosti znížil Kurt Cobain, Jim Morrison, Janis Joplinová či Jimi Hendrix o desať rokov. Aj hrdinka tejto prózy (ktorá má, mimochodom, 300 strán - nie hrdinka, ale knižka) má tento požehnaný vek a uvažuje o nesmrteľnosti prostredníctvom smrti. Ale najmä o niečom, čo zanechá po sebe. Pristupuje k tomu od piky, čiže od lesa. Uchýli sa do lesnej komunity hipisákov. Kniha je vraj napísaná vtipne, so stredoeurópskym šarmom a pomocou 4 rozprávačov, medzi ktorými je aj plyšová hračka. Tieto informácie mám z druhej ruky, z anotácií knihy. Kniha vyšla iba vo fínčine, údajne brilantnej, autorka (ako pred ňou napríklad Vladimir Nabokov) presedlala na celkom cudzí jazyk, a ako vidno - úspešne. Do češtiny sa už kniha prekladá. A po slovensky ju budeme čítať iba vtedy, ak ju nejaký prekladateľ preloží. Autorka to odmieta, pretože, ako hovorí, musela by napísať novú knihu. A tak sa možno dočkáme rarity - próza slovenskej autorky preložená do slovenčiny z fínskeho originálu!