"Spojilo ich rebelstvo voči dogme socialistického realizmu,“ povedal pre HN Jan Kukal, autor výstavy venovanej legendám slovenskej moderny. Vladimír Kompánek, Milan Laluha, Andrej Rudavský, Andrej Barčík, Rudolf Krivoš, Pavol Tóth a Milan Paštéka - maliari a sochári, ktorých tvorbu zvrhol a zakázal totalitný režim. Ich cesty sa rozišli, ale dnes je ich diela opäť možné videť na jednom mieste. V Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy je výstava s názvom Galandovci - legendy slovenskej moderny 1969 - 1989 až do 3. apríla.
Zanietený tenista
Už minuloročná výstava, ktorá sa venovala tvorbe maliarov v rokoch 1959 - 1968 zožala veľký úspech. "Príprava tejto výstavy trvala takmer celý rok,“ doplnil Kukal, ktorý sa zhromažďovaniu diel tejto skupiny maliarov venuje niekoľko rokov. Bývalý známy tenista osobne väčšinu umelcov osobne poznal a diela od nich kupoval v čase, keď nesmeli vystavovať a mali finančné problémy. Už v roku 1978 sa mu napríklad podarilo zorganizovať v Salzburgu výstavu venovanú Milanovi Paštékovi a všetky jeho obrazy boli predané už na vernisáži. Teraz sa mu podarilo zhromaždiť viac ako 150 diel od zberateľov a rodiny Galandovcov a zo slovenských galérií. "Vystavených je napokon 83 obrazov a 15 sôch, väčšina ešte nikdy nebola vystavená,“ doplnil Kukal. Naposledy vystavovali spoločne v roku 1968 v Berlíne. Na novú výstavu, ktorú za prvý víkend videlo viac ako 500 návštevníkov, vybrali najznámejšie diela, ktoré vznikli v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Keďže spomínaní maliari v tejto dobe nemohli vystavovať a nemohli ich kupovať inštitúcie, sú tieto diela väčšinou neznáme.
Kamaráti, susedia, spolužiaci...
"Výstava má byť mojim obdivným pohľadom na dielo, ktoré patrí k rodinnému striebru slovenského výtvarného umenia,“ potvrdil Kukal. Spomínaní umelci boli podľa jeho slov kamaráti, spolužiaci, susedia i kolegovia na vojne. "Mali odlišné povahy a charaktery a každý nakoniec tvoril po svojom,“ doplnil Kukal. Podľa jeho slov ich spojoval fenomén ľudovosti a obdiv k vtedy nerešpektovaným "plukovníkom umenia“ Ľudovítovi Fullovi, Mikulášovi Galandovi a ďalším. "V dobe uvoľňovanie totalitného režimu koncom šesťdesiatych rokov sa mohli zoznámiť s európskou modernou, to bolo pre nich veľmi dôležité, s postupujúcou normalizáciou sa však ich cesty rozišli,“ dodal Kukal. Zo Zväzu výtvarných umení ich vylúčili v roku 1972. Aj napriek tomu, že boli zakázaní, niektoré menšie galérie ich vystavovali. Traja z nich, Rudavský, Laluha a Krivoš tvoria dodnes a s výstavou pomáhali.
Pocta Kompánkovi
Výstavy sa však nedožil sochár Vladimír Kompánek, ktorý zomrel len pred pár dňami. Bol zakladateľom a hovorcom skupiny a dnes mu venovali výstavu ako poctu jeho tvorbe. "Jeho sochy a obrazy držia krok s modernou svetovou tvorbou a zostávajú pritom špecificky slovenské, sú robustné, zemité, rýdzo baladické, bol to umelec skrz naskrz prežiarený krajinou, z ktorej pochádza,“ napísal o ňom jeho kolega Barčík.
Galandovci - legendy slovenskej moderny 1969 - 1989:
Vladimír Kompánek, sochár a maliar
1927 - 2011
Milan Laluha, maliar
1930 - dodnes
Andrej Rudavský, sochár a maliar
1933 - dodnes
Andrej Barčík, maliar a grafik
1928 - 2004
Rudolf Krivoš, maliar
1933 - dodnes
Pavol Tóth, sochár
1928 - 1988
Milan Paštéka, maliar, grafik a keramikár
1931 - 1998