Oslavuje narodeniny, prírastok do rodiny i nový album Empatia. "Mám šťastné obdobie.“ Miro Žbirka.
Posledný album Dúhy vám vyšiel pred štyrmi rokmi, ako dlho ste nosili v hlave nový album Empatia?
Je to naozaj luxusná doba na to, aby sa nazbierali pesničky, to je pravda. Ale aj medzitým som nahral nejaké nové skladby. Rád robím bez paniky, i keď niekedy je dobré natočiť album aj v strese, pretože to prináša výsledky. Mojím plánom však bolo vyhradiť si na to dostatok času, skladal som si pesničky na kôpku. Keď už bola väčšia a keď som videl, ako sa tvária vo vydavateľstve a že už by radi videli album, všetky tieto faktory som spojil a začal som sa zaoberať tým, ktoré piesne vyberiem a ktoré chcem nahrať. Vybral som ich štrnásť a dal som sa dokopy s producentom Alešom Zenklom, Honzom Horáčkom. Vedeli sme, že to chceme vydať na jeseň tohto roku, tak som začal naozaj včas a už v apríli sme urobili prvé nahrávky. Mohol som sa neustále vracať do štúdia, a to mi veľmi vyhovovalo. Muzikantov som tým síce trošku potrápil, ale pevne verím, že na výsledku bude vidieť, že to nebolo robené ľavou rukou.
Na albume cítiť, že sa nerobil v strese.
Áno, ale ten stres tam vznikne aj tak, vždy, keď už to musíte odovzdať.
Doladovali ste v závere veľa?
Boli aj také piesne, napríklad pieseň Strom. Nad tou sa „koumalo“ donekonečna, pretože som vedel, že si to môžem dovoliť. Tento album nebol o spontánnom nahrávaní zo dňa na deň. Bola to cieľavedomá činnosť, a to bol aj koncept albumu Empatia, preto som tak k tomu pristupoval.
Pochvaľujete si spoluprácu s Jankom Lehotským či Kamilom Peterajom aj po rokoch?
Janko Lehotský je človek, s ktorým som bol ešte kedysi v praveku v skupine Modus a je úplne skvelé, že hoci sa dlho nevidíme, keď sa stretneme, on si sadne ku klavíru, ja vezmem gitaru, začneme hrať a je to tam. Takisto to mám s Marikou Gombitovou. Keď vám to s niekým prirodzene ide, zostane vám to ako schopnosť bicyklovať sa. To nezabudnete hneď, i keď minule som skoro spadol (smiech).
Máte nejaké zaujímavé momenty z nahrávania s nimi?
To je ako keď mi poviete: povedz vtip, a ja v tej chvíli všetky zabudnem, nemám žiaden pripravený.
A čo napríklad skladba Strom?
Áno, to bol veľmi zvláštny moment. Telefonoval som Kamilovi Peterajovi, že potrebujem s tým refrénom niečo urobiť. Sekíroval som ho, že na jednom mieste má byť „ó“ alebo „é“ (smiech). Ale Kamil spolupracuje do detailov, tiež má rád detailné uvažovanie, neprekáža mu, keď bazírujem na nejakej slabike. Rozprávali sme sa o tom a on sa ma pýta: „Vieš, kde si ma zastihol? V lese.“ Hovorím mu: no vidíš, prerob to!
Pracovať na detailoch sa teda vyplatí?
Niektoré veci sú o spontánnosti. Nie som milovníkom prerábania, no ak to tam nedáte v jednom momente, stráca sa tá nálada. Nejde o to robiť zbytočnú prácu, ale tam, kde treba na niečom popracovať, netreba sa tomu vyhýbať.
Aké je však pracovať s novými umelcami? Vo vašom prípade s Magdalenou Šalamounovou?
Našiel som ju na internete a zaujalo ma predovšetkým to, ako spieva, pretože pre dueto Tento song som nechcel speváčku, ktorú každý pozná. Pripadalo mi to tvorivejšie ako sa obrátiť na nejakú megahviezdu. Keď som ju stretol v štúdiu, povedal som jej, že som ju videl na internete a musíme spolu natočiť hit. Myslela si, že žartujem. Asi som sa nevyslovil úplne zrozumiteľne (smiech). Pamätal som si, že sme sa spolu videli, ale zabudol som, čo som hovoril, pretože ja občas zabúdam, čo hovorím.
Ktorá z piesní okrem spomínaného dueta je vám najmilšia?
Veľmi dôležitá je pre mňa práve Empatia, je to názov albumu, ale i prvá pesnička a okrem toho myšlienka empatie mi už veľmi dlho vŕtala hlavou. Biela pani je text Jožka Urbana, ale už aj spomínaná pieseň Strom, ktorá je poslednou. Ale, samozrejme, je to viac piesní, napríklad Pár slov či Lehotského piesne Stratený sen, Záhadná alebo Mám svoj vek. Tento album nie je náhoda. Nenahrával som skladby, ktoré nemám rád, každá skladba má svoje miesto, dúfam, že bude cítiť, že k nim mám vzťah.
Tak ako k piesni I need you od vašej obľúbenej skupiny The Kinks, ktorá je na albume tiež?
Páči sa mi, ako hrajú, navyše títo chlapci pochádzali z tej časti Londýna, odkiaľ je moja mama, často mi o nich hovorila. Stále som odkladal, že si raz od nich niečo nahrám. Je to niečo, čo ma formovalo, ako Rolling Stones či Who.
Vás si väčšina ľudí spája s The Beatles, čo vás však zaujme pri skupine, ktorá sa potom stane vašou obľúbenou?
Keď je skladba geniálna. Napríklad skladba Summertime, i keď nie je od Beatles. U nich je však pozoruhodné, koľko piesní a melódií už napísali. Mám rád skladby, ktoré sú mimoriadne a prekvapujú. Práve to ma pritiahlo k hudbe. Veľa geniálnych vecí som už počul, som sám veľkým zberateľom. Je to čím ďalej, tým ťažšie. Dnes už je ťažké vydať album s 12 geniálnymi piesňami. Ale aj dnes vznikajú výnimočné piesne, v každej dekáde to tak bolo. Preto sa vždy pozerám dopredu, aj The Beatles sa vždy líšili tým, že nikdy sa neobzerali, vždy urobili niečo nové. Aj ich odkazom je: nebyť poslucháčom starých nostalgických nahrávok.
Čo vaše inšpirácie do budúcnosti?
Nikdy nemáte žiadnu záruku, no treba sa udržovať v nejakej sviežosti. Inšpirácia buď príde, alebo nepríde. Zatiaľ necítim obotrebovanosť alebo strach, že by inšpirácia nemala prísť. Nechcem byť zase prehnane optimistický, ale cítim to tak. To ďalšie nutkanie písať nové pesničky a tých ciest, ako to v sebe vyprovokovať, je viac.
Prichádzate s novinkou, no ako si spomínate na časy, keď sa vaše platne predávali v státisícoch?
Počet predaných kusov považujem za vulgárny argument. Veď napríklad keby sme to začali skúmať v literatúre. Sú knihy, ktoré sa predávajú v miliónoch kusov, ale nepredstavujú nejakú hodnotu, len sú populárne. Argumentovať tým, že sa niečoho veľa predalo, nepokladám za dôležité. Samozrejme, že sme v minulosti veľa predali, dnes je to úplne iné. Necítim to ako svoju úlohu, je starosťou vydavateľstiev nájsť cestu, ako prežiť, aj keď je to teraz celkovo slabšie. Mne ide o to, aby sa moja hudba dostala k ľuďom.
Napríklad dať ich na internet?
Znie to síce veľmi sympaticky, že všetko bude zadarmo, ale nemôže to tak byť. Ani chlieb nemôže byť zadarmo a musí sa zaň zaplatiť. To platí aj pre hudbu.
Dnes máte narodeniny, narodil sa vám prírastok do rodiny, aj s vydaním tohto albumu sa vám črtá veľmi šťastné obdobie.
Zaklopeme na drevo. Dúfam, že to tak aj bude, že tá energia, ktorú sme vložili do toho albumu, bude fungovať. Bodaj by ste mali pravdu.
Okrem toho plánujete koncertné turné?
Máme „rozdebatovaný“ rok 2010, pretože by som veľmi rád urobil turné na Slovensku, ale ešte to nie je „upečené“.