Pri dohadovaní pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ so zamestnancom zvyčajne dohodne na skúšobnej lehote. Dohodnutá musí byť písomne a môže trvať maximálne tri mesiace. Počas nej môže zamestnanec skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Stačí, ak zamestnávateľovi písomne oznámi deň, ku ktorému chce pracovný pomer skončiť. Písomné oznámenie o skočení pracovného pomeru by mal doručiť zamestnávateľovi spravidla najmenej tri dni pred dňom, ku ktorému chce pracovný deň skončiť.
Až po skúšobnej lehote
Ak skúšobná lehota nebola dohodnutá alebo už uplynula, zamestnanec môže pracovný pomer vypovedať písomne. Rovnako ako pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej lehote, zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Pracovný pomer sa však končí až uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je minimálne dva mesiace -- dlhšia výpovedná lehota môže byť určená v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo v interných predpisoch zamestnávateľa. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede zamestnávateľovi. To znamená, že ak zamestnanec doručí výpoveď zamestnávateľovi 5. februára, výpovedná lehota začne plynúť 1. marca a ak je dvojmesačná, uplynie 30. apríla. Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak, zamestnanec by mal pracovať až do konca výpovednej lehoty. Ukončiť pracovný pomer skôr je v takomto prípade možné len na základe dohody so zamestnávateľom alebo z dôvodov ohrozenia zdravia alebo omeškania zamestnávateľa s platením mzdy, alebo niektorých iných platieb zamestnancovi o viac ako 15 dní.
Sankcie pre zamestnávateľa
Možnosti zamestnanca závisia hlavne od toho, aký druh podmienok zamestnávateľ nedodrží. Ak zamestnávateľ, napríklad, nezaplatí zamestnancovi načas mzdu v dohodnutej výške, zamestnanec si môže uplatňovať okrem zaplatenia dohodnutej mzdy aj úroky z omeškania. Ak je zamestnávateľ v omeškaní s platbou mzdy viac ako 15 dní, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer. V takom prípade mu bude patriť náhrada mzdy v rozsahu jeho priemernej mzdy za dva mesiace.
Ak zamestnávateľ zamestnancovi v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi a pracovnou zmluvou prideľuje inú prácu, ako bolo dohodnuté, zamestnanec môže vyjadriť svoj nesúhlas. Ak by zamestnanec odmietol takto prideľovanú prácu vykonávať, za určitých podmienok by mu mal zamestnávateľ povinnosť poskytnúť náhradu mzdy.
Zamestnávateľ má však vo všeobecnosti povinnosť dodržiavať podmienky ustanovené v pracovnej zmluve a ich dodržiavanie môže zamestnanec vynucovať -- v krajnom prípade aj na súde.