Zuzana Gergeľová
Majiteľka a manažérka reštaurácie Kogo
Citát: Väčšinou sa spoliehame na šikovnosť a rýchlosť našich čašníkov, ale pár tanierov zvládnem.
Úloha: čašníčka vo vlastnej reštaurácii
Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave je jedna presklená terasa. V presklenej terase má domov jedna talianska reštaurácia. V talianskej reštaurácii odložila manažovanie bokom jedna majiteľka a práve servíruje Zuppa di trippa alla Toscana hladnému Maďarovi... Ale, milý čitateľ, poďme pekne od začiatku.
Príbeh grilovanej chobotnice
"Musíte ochutnať našu grilovanú chobotnicu,“ trvá na svojom majiteľka a manažérka reštaurácie Kogo, Zuzana Gergeľová. Tu neobstojíte s argumentom, že ste obedovali, ide totiž o miestnu špecialitu, na ktorú táto energická blondínka (mimochodom, mama dvoch detí, ktorá sa úsmevom nápadne podobá na tú "Pravú blondínku“, herečku Reese Witherspoon) nedá dopustiť. O pár minút leží grilovaná chobotnica na tanieri a so slovami, že sa o dobrom jedle bez dobrého jedla nedá rozprávať, podáva domáci taliansky chlieb. "Viete, my s manželom vedieme reštauráciu, sme tu každý deň, vymýšľame so šéfkuchárom denné špeciality, vítame hostí a staráme sa o nich.“ Pri pohľade na polozjedenú chobotnicu a ručne vyrobené vianočné zdobenie je jasné, že manželia Gergeľovci vedia, ako svoje talianske "dieťa“ predať.
Premiéra: Zuzana v akcii
Reštaurácia je celkom plná a my čakáme na nových hostí, ktorých si zoberie pod patronát priamo šéfka. "Väčšinou sa spoliehame na šikovnosť a rýchlosť našich čašníkov, ale pár tanierov zvládnem,“ vyhlasuje. Po desiatich minútach vstane, ospravedlní sa vetou, že je čas zobrať veci do vlastných rúk, a zmizne von. A čo znamená zobrať veci do vlastných rúk, vidíme cez presklenú terasu. Usmiata Zuzana prichádza k dvojici, ktorá si pred vchodom číta jedálny lístok, a striedavo ukazuje na lístok a reštauráciu. "Stavím sa, že ich sem nedotiahne,“ konštatuje ironicky maskovaný fotograf. Ešte sme sa ani nestavili, a Zuzana už pomáha maďarským hosťom z kabáta. Žmurkne na nás, usadí ich k vedľajšiemu stolu a nasadí si zásteru... A to sa len začína predstavenie, na ktoré by ste si aj vy pokojne kúpili lístok.
Poriadne nasadená majiteľka
"Všetko je čerstvé, dvakrát týždenne nakupujeme suroviny v Taliansku,“ vysvetľuje Zuzana po anglicky a spisuje želania hostí na blok. Ladným krokom zmizne za barom, kde poprosí o fľašu minerálky. "Otvára sa pred zákazníkom, či tu?“ spýta sa barmana a už smeruje k svojmu stolu.
"Často chodíte do Bratislavy?“ zisťuje a pomáha mu s výberom vína k morským špecialitám, ktoré si po Zuppa di trippa alla Toscana (neľakajte sa, ide o držkovú s kúskami teľaciny na taliansky spôsob) Štefan objednal. Inkognito novinárom pri vedľajšom stole je jasné, že má týchto dvoch Maďarov už v kapse, pretože v momente, ako si to namieri do kuchyne, počuť od vedľajšieho stola: "Teda všetko jej nerozumiem, rozpráva na mňa rýchlo, ale má poriadne nasadenie. Zaujímavá polievka, však?“ Hostia ešte netušia, že ich obsluhuje manažér v sukni.
Chcem krevety, nie prívarok
Prichádza hlavné jedlo, o ktorého budúcnosť Zuzana so smiechom prejavuje obavy, no nakoniec všetko dobre dopadne a veľké taniere bez problémov pristanú na stole. "Mohol by si vyzdvihnúť malého zo škôlky, určite si dajú ešte dezert,“ poprosí manžela a s novou fľašou minerálky zisťuje, či sú hostia spokojní. "To najdôležitejšie je, aby zákazníkom chutilo,“ hovorí a ešte skontroluje, či manžel predsa len nezabudol na syna.
"Som v reštaurácii menej, predsa mám jedno ročné a jedno štvorročné dieťa,“ vysvetľuje majiteľka, no pri pohľade na jej pohyby a sršiacu energiu je jasné, že by ju mohol zničiť mohol len tucet detí alebo minimálne dva tucty maďarských zákazníkov. "My tým naozaj žijeme, napríklad syn v škôlke minule vyhlásil, že si neprosí zemiakový prívarok, že by si radšej dal krevety,“ vykresľuje veselo.
Nám je jasné, že sa dnešné predstavenie skončí happy endom. Žiadna manažérska neohrabanosť, žiadne majiteľské maniere. Len Zuzana Gergeľová, ktorá už ďalším zákazníkom ponúka homára. Ešte potlesk od príjemne prekvapeného Štefana a Ildikó, pár fotiek pre nás, a odchádzame z Koga. Kde, mimochodom, Zuzana ešte stále kmitá medzi stolmi.