Podnikateľ začal podnikať popri zamestnaní. Súbeh podnikania a zamestnania však preňho neznamená, že bude platiť odvody len raz - ako zamestnanec.
"Odvody do Sociálnej poisťovne musí platiť ako zamestnanec aj ako SZČO v prípade, že mu vzniká povinné poistenie. Fyzická osoba, ktorá je zamestnancom a súčasne aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, je poistencom z dvoch poistných vzťahov, to znamená aj ako zamestnanec, aj ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,“ vysvetľuje Peter Farbiak, odborník na účtovníctvo.
Sociálne odvody
Sociálne odvody prvý rok podnikania živnostník neplatí. Ak je súčasne aj zamestnancom, povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne mu vzniká po podaní daňového priznania a prekročení hranice príjmov tak isto, ako podnikateľovi, ktorý zároveň zamestnancom nie je. Ak začal zamestnanec podnikať vlani, od júla tohto roku musí platiť odvody, ak mal v daňovom priznaní príjem z podnikania vyšší ako 3 834,96 eura. "Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské, dôchodkové a na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu,“ hovorí Farbiak. Poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu zamestnanca. "To znamená, že ak zamestnanec má v zamestnaní príjem napríklad 3 000 eur mesačne (teda viac ako vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac), nie je povinný platiť poistné na nemocenské na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Platí však ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba poistné do rezervného fondu solidarity.“ Odborník na účtovníctvo hovorí, že je jednoduchšie platiť a vždy v januári si pýtať späť preplatok za predchádzajúci rok. Najmä v prípade, ak v práci nedosiahne maximálny vymeriavací základ každý mesiac. Preplatok vzniká aj vtedy, ak súčet vymeriavacích základov za zamestnanie a SZČO čo len raz prekročí maximálny vymeriavací základ. Preto je lepšie platiť za SZČO, a potom si pýtať od Sociálnej poisťovne preplatky.
Ako platiť
Ak zamestnanec dosiahne u zamestnávateľa mesačný príjem 900 eur a vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je 319,58 eura mesačne, musí platiť poistné na nemocenské poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba z vymeriavacieho základu v sume 1084,55 - 900 = 184,55 eura. Keďže dosiahnutý vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac je 900 + 319,58 = 1 219,58 eura, je samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu 319,58 eura.
Zdravotné
Ak živnostník začal podnikať napríklad v júni a platí preddavky na zdravotné poistenie aj ako zamestnanec, bude platiť zdravotné odvody aj ako živnostník. Môže si určiť výšku vymeriavacieho základu aj nula eur. Po ročnom zúčtovaní v marci 2011 však bude musieť zdravotné odvody doplatiť. Minimálne odvody do zdravotnej poisťovne podnikateľa, ktorý je zároveň zamestnancom, a ktorý sa rozhodne platiť preddavky na zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, sú tento rok 44,73 eura (14 % z vymeriavacieho základu 319,57 eura).