Opäť sme na Slovensku v niečom iní... V tomto prípade vo výbere a v hodnotení služieb pri zadávaní verejných zákaziek. U nás sú podmienky výberu jednoduché -- majú nastavené jedno kritérium. Zákazku získa uchádzač s najnižšou cenou, ak splní podmienky. Jasné, transparentné, v súlade so zákonom. Čo ešte chceme? No -- pokiaľ by ostatné krajiny a veľkí vypisovatelia zákaziek vo svete nepostupovali inak. Takže aká je prax vo svete? Kritérium ceny je až na druhom mieste, splneniu technických a kvalifikačných kritérií sa však prikladá 50 -- 80 percent hodnotenia.

Ako teda vypisujú verejné zákazky v oblasti služieb OSN, Svetová banka či iné inštitúcie? Tak, že za jasne nastavených kritérií a kvalifikačných predpokladov berú do úvahy aj kvalitu a skúsenosť a podiel takéhoto hodnotenia tvorí do 80 percent (napríklad v OSN). Za takýchto podmienok naozaj možno veriť, že sa vyberie najlepšia služba. S uvedenými ambíciami začínali u nás kedysi aj projekty Phare a ISPA. Tieto kritériá sme teda už v minulosti mali, rovnako ako bodovanie jednotlivých poskytovateľov služieb pre tzv. kľúčových nositeľov zákazky. Dnes sa nám však priorita kvality, skúsenosti a referencií vytratila a nastúpila masovosť. Ak si myslíme, že kvalifikačné predpoklady zo zadania "vygenerujú" najkvalitnejšieho uchádzača, ako tvrdia tí, čo sú proti zavedeniu dvoch výberových kritérií (nielen ceny), stačí, aby sme si u nás pozreli projekty a porovnali ich plánované a skutočné náklady. Nehovoriac o kvalite a lehotách. To okamžite rozptýli pochybnosti o tom, že by výberové konania OSN neboli v poriadku, a tie naše "špecifiká", naopak, boli. Pripomeňme len, že objem zákaziek zadaných touto organizáciou bol vlani 2,6 miliardy dolárov. Asi jej ľudia predsa len vedia, prečo pri službách nie je rozhodujúca cena. Zatiaľ čo my to ešte (asi) nevieme.
Autor je konzultant MP Consulting Praha