25.02.2004, 00:00

Výdavky volieb do EP sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu SR

Voľby vyhlasuje a deň volieb určuje predseda Národnej rady SR na základe rozhodnutia Rady EÚ najneskôr 90 dní pred ich konaním. Vyhlásenie volieb sa uverejňuje v Zbierke zákonov SR (§ 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR). Voľby sa konajú na celom území SR v jeden deň v nedeľu, t. j. v určený deň od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny (ak to miestne podmienky vyžadujú, môže starosta obce alebo starosta miestnej časti určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu).

Problematiku volebného práva, času konania volieb, ako aj volebné obvody, volebné okrsky, zoznamy voličov a volebné orgány zákonodarca upravil v prvej časti zákona č. 331/2003 Z. z. (§ 1 až 12). Z ich obsahu o. i., vyplýva, že voľby do Európskeho parlamentu (EP) na území SR sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia. Poslanci EP sú volení na päťročné volebné obdobie, ktoré začína plynúť dňom začiatku prvej schôdze EP po vykonaných voľbách. Právo voliť do EP na území SR majú občania SR, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a majú na území SR trvalý pobyt, a občania iných členských štátov EÚ, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a majú povolený na území SR trvalý pobyt (§ 34 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Z § 2 ods. 1 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o vstupe SR do EÚ, je zrejmé, že občania SR, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a nemajú trvalý pobyt na území SR ani na území iného členského štátu EÚ, majú právo voliť, len ak sa v deň volieb zdržiavajú na území SR. Právo voliť nemajú občania únie, ktorí boli pozbavení volebného práv v členskom štáte EÚ, ktorého sú štátnymi občanmi.

Pripomeňme, že prekážkou vo výkone volebného práva je:
a)
zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudu (§ 11 zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí a § 14 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti),
b) výkon trestu odňatia slobody (zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov),
c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony (§ 10 a 855 Občianskeho zákonníka v platnom znení). Akcentujeme, že voliť do EP v tých istých voľbách možno len v jednom členskom štáte EÚ.

Kto môže byť zvolený za poslanca EP?
-- V intenciách § 3 ods. 1 môže byť zvolený:
a) občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 21 rokov veku, má trvalý pobyt na území SR a nenastali u neho prekážky vo výkone volebného práva -- "výkon trestu odňatia slobody a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony" a
b) občan únie, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 21 rokov veku, má povolený na území SR trvalý pobyt, nebol pozbavený práv kandidovať v členskom štáte EÚ, ktorého je štátnym občanom a nenastali u neho prekážky vo výkone volebného práva -- "výkon trestu odňatia slobody a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony".
(Ako už bolo avizované, ustanovenie § 3 ods. 1 pod písm. b) nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o vstupe SR do EÚ). Kandidovať za poslanca EP v tých istých voľbách možno len v jednom členskom štáte EÚ, čo dávame do osobitnej pozornosti.

Čas konania volieb do EP
Voľby vyhlasuje a deň volieb určuje predseda Národnej rady SR na základe rozhodnutia Rady EÚ najneskôr 90 dní pred ich konaním. Vyhlásenie volieb sa uverejňuje v Zbierke zákonov SR (§ 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR). Voľby sa konajú na celom území SR v jeden deň v nedeľu, t. j. v určený deň od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny (ak to miestne podmienky vyžadujú, môže starosta obce alebo starosta miestnej časti určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu).

Volebný obvod a volebné okrsky
Územie SR tvorí na účely volieb do EP jeden volebný obvod, v ktorom sa volí 14 poslancov. Otázky súvisiace s kreovaním a činnosťou volebných okrskov sú upravené v § 6 zákona o voľbách do EP s odkazom na § 42 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a § 7 zákona č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti treba vedieť, že volebné okrsky a volebnú miestnosť v každom volebnom okrsku určí starosta obce najneskôr 50 dní pred dňom volieb a že volebný okrsok sa utvorí tak, aby zahŕňal spravidla 1 000 voličov (pre vzdialené časti obce možno utvoriť samostatné volebné okrsky, ak je v nich aspoň 50 voličov).

Zoznam voličov oprávnených hlasovať vo volebnom okrsku
Vyhotoví ho obec na základe stáleho zoznamu voličov (§ 4, 5 a 6 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov). Z ustanovení § 7 ods. 2 až 5 zákona o voľbách do EP, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o vstupe SR do EÚ, vyplýva, že do zoznamu voličov obec dopíše voliča, ktorý je občanom EÚ, a to na jeho vlastnú žiadosť, ktorú je potrebné predložiť obci, v ktorej má volič trvalý pobyt, najneskôr 40 dní pred dňom volieb, inak právo na zápis do zoznamu voličov zaniká (o zapísaní alebo nezapísaní do zoznamu voličov informuje obec žiadateľa bezodkladne).

Vyhlásenie občana EÚ je súčasťou žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov
Občan únie predloží obci pri zápise do zoznamu voličov vyhlásenie, v ktorom uvedie svoju štátnu príslušnosť a volebný obvod členského štátu EÚ, ktorého je štátnym občanom, v ktorom bol naposledy zapísaný v zozname voličov, že nebol v tomto štáte zbavený práva voliť a vykoná svoje právo voliť len na území SR, číslo platného cestovného dokladu a adresu trvalého pobytu na území SR. Žiada sa upozorniť, že žiadosť o zapísanie do zoznamu voličov sa podáva na tlačive, ktoré vydá Ministerstvo vnútra SR. (Takýto volič zostane v tomto zozname zapísaný dovtedy, kým nepožiada obec o vyčiarknutie zo zoznamu voličov, alebo dovtedy, kým nebude obcou zo zoznamu voličov vyčiarknutý preto, že už nespĺňa požiadavky na výkon práva voliť). O takzvanom námietkovom konaní k zoznamu voličov platia ustanovenia osobitného zákona (§ 8 zákona č. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov).
Zoznam občanov EÚ zapísaných v obci do zoznamu voličov zašle obec do troch dní po uplynutí lehoty podľa ods. 2 § 7 zákona o voľbách do EP Ministerstvu vnútra SR, ktoré ho ihneď doručí Ministerstvu zahraničných vecí SR, ktoré bezodkladne informuje príslušné členské štáty EÚ o zapísaní ich štátnych občanov do zoznamu voličov v SR. Zároveň informuje Ministerstvo vnútra SR o zapísaní občanov SR do zoznamov voličov iného členského štátu EÚ.
Obec na základe oznámenia Ministerstva vnútra SR vyčiarkne zo zoznamu voličov občana SR, ktorý je zapísaný v zozname voličov iného členského štátu EÚ. Obec odovzdá okrskovej volebnej komisii zoznam voličov v dvoch rovnopisoch najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania. Pre informáciu dodávame, že v prvej časti zákona o voľbách do EP sú podrobne upravené aj otázky týkajúce sa volebných orgánov (§ 8 -- "všeobecné ustanovenia", § 9 -- "zapisovateľ volebnej komisie", § 10 -- "ústredná volebná komisia", § 11 -- "okresná volebná komisia" a § 12 -- "okrsková volebná komisia").

Kandidátna listina, hlasovanie a zisťovanie volebných výsledkov
Ide o problematiku upravenú v druhej časti zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do EP. V § 13 -- "podávanie kandidátnych listín" je modifikovaný o. i. obsah kandidátnej listiny. Z ods. 3 písm. f) bodu 2 tohto paragrafu, ktorý nadobudne účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o vstupe SR do EÚ, vyplýva, že kandidátna listina obsahuje vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého kandidáta uvedeného na kandidátnej listine, v ktorom "občan únie uvedie svoju štátnu príslušnosť, že súhlasí so svojou kandidatúrou, že nedal súhlas, aby bol uvedený na kandidátnej listine inej politickej strany alebo koalície, že nie sú mu známe prekážky voliteľnosti a že nekandiduje vo voľbách do EP v inom členskom štáte EÚ.
Súčasne predloží v slovenskom jazyku osvedčenie kompetentných správnych orgánov členského štátu EÚ, ktorého je štátnym občanom, potvrdzujúce, že v tomto členskom štáte nebol zbavený práva kandidovať vo voľbách alebo, že týmto orgánom nie je známa takáto príčina nespôsobilosti". Z dikcie § 13 je evidentné tiež i to, že na kandidátnej listine môže politická strana alebo koalícia uviesť najviac 14 kandidátov a že uhradí kauciu 50 000 Sk pred podaním kandidátnej listiny. Kaucia sa uhrádza na osobitný účet, ktorý na tento účel zriadi Ministerstvo vnútra SR v Národnej banke Slovenska. Ministerstvo vráti do jedného mesiaca po vyhlásení výsledkov volieb politickej strana alebo koalícii uhradenú kauciu, ak politická strana alebo koalícia získa aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Kaucie, ktoré sa nevracajú, a úroky z kaucií sú príjmom štátneho rozpočtu.

Preskúmavanie kandidátnych listín Ústrednou volebnou komisiou
Ide o § 14 zákona, ktorého ustanovenia ods. 2 písm. b) až d) nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o vstupe SR do EÚ. Konkrétne. Ústredná volebná komisia preskúma kandidátnu listinu, či spĺňa podmienky podľa zákona o voľbách do EÚ, a vyčiarkne kandidátov "pri ktorých nie je pripojené vyhlásenie podľa § 13 ods. 3 písm. f) prvého alebo druhého bodu", ďalej "ktorí sú uvedení na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií, na tej kandidátnej listine, ku ktorej nie je pripojené vyhlásenie podľa § 13 ods. 3 písm. f) prvého alebo druhého bodu; ak kandidát podpísal vyhlásenie k viacerým kandidátnym listinám, vyčiarkne ho na všetkých kandidátnych listinách". Napokon Ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidátov, "ktorí sú uvedení na kandidátnej listine v inom členskom štáte EÚ".

Registrácia kandidátnych listín
Zákonodarca do § 15 premietol úpravu, v ktorej ods. 6 a 8 nadobúdajú účinnosť až dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o vstupe SR do EÚ. Teda podľa § 15 ods. 6 zákona o voľbách do EP zoznam občanov iných členských štátov EÚ uvedených na zaregistrovaných kandidátnych listinách doručí Ministerstvu vnútra SR v lehote do 30 dní pred dňom volieb Ministerstvu zahraničných vecí SR pre potreby informovania príslušných členských štátov EÚ. (V zmysle ods. 7 § 15 "o občanoch SR kandidujúcich v inom členskom štáte EÚ informuje Ministerstvo zahraničných vecí SR na základe oznámenia členského štátu EÚ Ministerstvo vnútra SR, ktoré zoznam takýchto občanov predloží Ústrednej volebnej komisii".)
Z ods. 8 § 15 potom vyplýva, že ak Ústredná volebná komisia zo zoznamu podľa citovaného ods. 7 § 15 zistí, že kandidát, ktorého zaregistrovala, kandiduje aj v inom členskom štáte EÚ, bezodkladne zabezpečí zverejnenie tejto skutočnosti vo volebných miestnostiach (údaje o kandidátovi zostávajú na hlasovacom lístku, ale pri prideľovaní mandátov sa na ne neprihliada). Bližšie k problematike registrácie kandidátnych listín odkazujeme na § 15 zákona o voľbách do EP a § 200g Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení. Pripomíname, že zákonodarca upravil aj postupy súvisiace so vzatím kandidátnej listiny späť, vzdaním sa a odvolania kandidatúry, s číslovaním kandidátnych listín, vyhotovovaním hlasovacích lístkov, vysielaním politickej reklamy a umiestňovaním volebných plagátov a s informovaním voličov (§ 16 až 20 zákona o voľbách do EP).

Účinnosť ďalších ustanovení zákona o voľbách do EP
Účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o vstupe SR do EÚ nadobúdajú paragrafy ohľadne prípravy volebnej miestnosti (§ 21), spôsobu hlasovania (§ 23), prerušenia hlasovania (§ 24), ukončenia hlasovania (§ 25), poriadku vo volebnej miestnosti (§ 26), sčítania hlasov v okrskovej volebnej komisii (§ 27), posudzovania hlasovacích lístkov (§ 28), zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku (§ 29), ukončenia činnosti okrskovej volebnej komisie (§ 30), zberu výsledkov hlasovania v okrskovej volebnej komisii (§ 31), zápisnice okresnej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania v okrese (§ 32), podmienok prideľovania mandátov (§ 33), zápisnice Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb a uverejnenia výsledku volieb (§ 35), osvedčenia o zvolení kandidáta za poslanca EP (§ 36) a nastupovania náhradníkov (§ 37).

Úhrada výdavkov spojených s voľbami do EP
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia tvoria tretiu časť zákona o voľbách do EP (§ 38 až 47). Popri otázkach zabezpečenia pomocných prostriedkov pre voľby, otázkach spolupráce orgánov verejnej moci pri vykonávaní tohto zákona, zabezpečenia spracovania výsledkov volieb pomocou výpočtovej techniky, nárokov členov volebných komisií, nárokov kandidátov, počítania lehôt, popri opatreniach proti nečinnosti, organizačných opatreniach, zákonodarca upravil, že výdavky spojené s voľbami do EP sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu SR. Jednotlivé druhy výdavkov spojených s voľbami, ktoré sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, a spôsob ich úhrady ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra SR a Štatistický úrad SR po dohode s Ministerstvom financií SR.
Zákonom o voľbách do EP sa úplne transponovala Smernica Rady č. 93/109 ES zo 6. decembra 1993 stanovujúca podrobné pravidlá na výkon práva voliť a kandidovať vo voľbách do EP pre občanov únie s trvalým pobytom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi. (Preklad tejto smernice sa nachádza v Centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády SR).
Národná rada SR 10. júla 2003 sa uzniesla na zákone č. 331, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov SR, čiastka 148, 2003, s. 2689 až 2700. Má tri časti a 47 paragrafov. Nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia okrem § 2 ods. 1 a 4, § 3 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 2 až 5, § 13 ods. 3 písm. f) bodu 2, § 14 ods. 2 písm. b) až d), ô 15 ods. 6 a 8 a § 21 až 37, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o vstupe SR do EÚ.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.