Podľa informácie odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania ministerstva výstavby je podrobnejšie vyvlastnenie alebo čiastočné obmedzenie vlastníckeho práva upravené v rámci stavebného práva - zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Základným predpokladom je, že "musí byť navrhované vo verejnom záujme na účely uvedené v stavebnom zákone nadväzne na osobitné predpisy, čo musí byť preukázané vo vyvlastňovacom konaní.“
Čo je však verejný záujem, to nenájdete nikde presne vymenované.
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba:
|
Štyri podmienky
Existuje pritom pätnásť dôvodov na vyvlastnenie. Jedným z nich je aj výstavba a správa diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem. Na majetok vám môže štát siahnuť len ak sú súčasne splnené štyri ústavné podmienky - vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Skôr ako sa tak stane, musí byť preukázané, že cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou.
"Vyvlastňovacie konanie vykonáva príslušný stavebný úrad, ktorým je obec podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, alebo krajský stavebný úrad. Konanie sa začína na návrh toho, kto má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Návrh môže podať orgán štátnej správy, právnická osoba alebo fyzická osoba a jeho obsah a prílohy upravuje vyhláška č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Vyvlastňovacie konanie je ukončené rozhodnutím. Proti rozhodnutiu o vyvlastnení môžu podať účastníci konania odvolanie. O odvolaní rozhoduje nadriadený orgán štátnej stavebnej správy,“ hovorí Linda Vaškovičová z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.
Ďalšou podmienkou vyvlastnenia je, že musí byť v súlade s územným rozhodnutím. Preto by občania mali sledovať, čo samospráva schváli v územnom pláne.
Ak cez váš pozemok pôjde cesta, nemusí vám štát zobrať aj dom. V zákone sa hovorí, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. A platí aj opak, ak sa vyvlastnenie týka iba časti pozemku, ale využívať by ste potom nemohli ani zvyšok pozemku, vyvlastnenie sa môže rozšíriť na celý pozemok, ak o to požiadate.
Vyvlastňovacie konanie
Investor musí zaslať vlastníkovi nehnuteľnosti doporučený list s výzvou na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva (alebo jeho obmedzení), dôvodom, prečo to navrhuje a cenou. Dohoda je však len veľmi formálny úkon. Ak vlastník do 15 dní na ponuku neodpovie, predpokladá sa, že nesúhlasí. Vyvlastňovacie konanie sa tak môže začať.
Návrh na vyvlastnenie musí obsahovať aj dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody. Na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Účastníkom konania oznámi termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej 15 dní vopred.
Náhrada podľa trhu
Ak vám štát siahne na váš majetok, musí vám za to zaplatiť. Primeraná náhrada sa stanoví podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Trhovou cenou nehnuteľnosti je cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
Práve tu vzniká najviac konfliktov. Napríklad pri vyvlastňovaní pozemkov pre automobilku Kia posudok investora bol oveľa nižší ako ten, ktorý si dali urobiť majitelia pozemkov.
Ak sú ceny rôzne a majitelia nechcú pristúpiť na navrhnutú cenu, investor dá podnet na vyvlastňovacie konanie. Stavebný úrad rozhodne, ktorý znalecký posudok považuje za správny, prípadne si nechá urobiť ďalší. To isté môže urobiť aj súd.
Ak je na vyvlastňovanú stavbu alebo pozemok vecné bremeno, od ktorého závisí užívanie inej stavby alebo pozemku, poskytne sa pri jeho zrušení alebo obmedzení primeraná náhrada zodpovedajúca nákladom, ktoré bude treba vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania stavby alebo pozemku.
Za právo vecného bremena možno poskytnúť vecnú náhradu. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Za presťahovanie hnuteľného majetku užívateľa vyvlastnenej stavby do miesta nového určenia sa poskytne náhrada vo výške účelne vynaložených nákladov.
| Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre: verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásem a chránených území a na zabezpečenie podmienok ich ochrany, vykonanie asanácie sídelného útvaru alebo jeho asanačných úprav podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vytvorenie podmienok na nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe vytvorenie podmienok na umiestnenie alebo riadnu prevádzku zariadenia štátnej pozorovacej siete, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny výstavbu plynárenských zariadení výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov osobitného určenia účely dobývania ložísk nerastov výstavbu alebo prevádzkovanie vodohospodárskych diel stavby dráh, ako aj na výkon činností v obvode dráhy a v ochrannom pásme dráhy zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky výstavbu potrubí pre pohonné látky a ropu uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou (významnou investíciou je stavba, kde finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú najmenej miliarda korún investičných nákladov, plánovaný objem výroby alebo zamestnanosť sú národohospodársky významné a vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme ) |
| Prečítajte si aj: |
| Územné konanie otvára cestu vyvlastňovaniu Väčšina z nás sa nezaujíma o kroky, ktoré predchádzajú rozhodnutiu o vyvlastnení pozemku napríklad kvôli diaľnici. Podľa Richarda Drutarovského z občianskeho združenia Za spravodlivejšie vyvlastňovanie robíme zásadnú chybu. Mali by sme sa zaujímať „o prípravu a schvaľovanie územného plánu, v ktorom sa stavba budúcej diaľnice dostane do územného plánu a do zoznamu tzv. verejnoprospešných stavieb“. |