"Podnikatelia, ktorí chcú zbohatnúť z noci do rána, sa nikdy nebudú správať eticky. Žiaľ, žijeme v časoch, keď si mnohí myslia, že treba využiť každú situáciu, aby získali pre seba výhodu. Je to však aj obraz zrelosti celej našej spoločnosti," hovorí výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu a vápna SR Zoltán Demján. Ako pokračuje, demokracia a slobodné podnikanie sú na Slovensku príliš mladé na to, aby už mali za sebou všetky "detské choroby". Celá spoločnosť, podnikateľov nevynímajúc, musí dozrieť. Po dlhých rokoch komunistickej diktatúry sú mnohí tak trocha ako utrhnutí z reťaze.
Nerešpektovanie etiky v podnikaní nie je podľa Demjána špecifický problém Slovenska. "Tlak svetovej ekonomiky je enormný. Snaha je stále vyrábať viac za menšie náklady a mnohé koncerny nemajú zdravú mieru. Tlak konkurencie stále narastá a na etiku akoby nezostával čas," dodáva.
"Slovenské firmy sú len také etické, ako celá slovenská spoločnosť. Použijem príklad z úplne iného prostredia. Na Slovensku je úplne normálne odpisovať v škole. Dokonca sa to pokladá za prečin voči kolektívu, ak niekto dať odpísať odmietne. Napríklad v USA väčšine detí ani nezíde na um odpisovať, lebo pre nich je skúška v škole príležitosťou si vyskúšať, akí sú dobrí v tom, čo sa učili," hovorí Daniela Olejarova z Nadácie Integra. Zdá sa jej, že slovenská spoločnosť má rada skratky, ktoré veľa nestoja. A to platí pre všetky oblasti života vrátane podnikania. "Situácia sa má šancu zmeniť, až keď sa zmení naše myslenie a my budeme nároční na seba a iných aj za cenu, že to niečo stojí," dodala.
Podľa Allana Bussarda z Nadácie Integra by etický prístup mal byť vo firmách samozrejmosťou. To, napríklad, znamená, platiť načas dane, odvody, správne viesť účtovníctvo či byť dobrým susedom. "Často sa stretávame s tým, že sa podnikatelia sťažujú, že školy sú zlé, zdravotníctvo je nanič. A zároveň nám vysvetľujú, aké triky používajú, aby zaplatili nižšie odvody a dane. A nevidia v tom vzájomnú súvislosť," poznamenáva.
"Podnikateľská etika umožňuje prenikanie morálky tak do ekonomických, ako aj obchodných vzťahov a ovplyvňuje efektívnosť podnikania. Napriek tomu sme však svedkami nedodržiavania etických zásad, a, žiaľ, často až verejná mienka funguje ako určitý regulátor a núti podnikateľov konať v súlade so všeobecne platnými etickými zásadami," poznamenáva tajomník predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Ján Vlčko.
K etickému správaniu nielen firiem, ale aj všetkých občanov, podľa neho prispieva najmä stav a úroveň všeobecného i odborného vzdelania, právny a inštitucionálny rámec spoločnosti, súdnictvo, zákony a normy, ale aj zaužívané konvencie a osobné štandardy čestnosti. Oblasť morálky nie je podľa neho úplne samoregulačná. Usmerniť ju treba už od základného školstva systémom výchovy a vzdelávania. K zlepšeniu etiky podnikania môžu významnou mierou prispieť aj združenia, zväzy, štát, verejnosť a samospráva v regiónoch.
"Prirodzene, niet bezpečných garancií, že cnosť v podnikaní bude zakaždým odmenená a amorálnosť potrestaná. Podnikateľský úspech totiž závisí od mnohých faktorov," uviedla pre HN Dagmar Smreková z Filozofického ústavu SAV. Zodpovednosť, čestnosť, spoľahlivosť a korektný prístup však podľa nej z dlhodobého hľadiska prinášajú svoje ovocie. ,,Nemám teraz na mysli len vernosť zákazníkov či podnikateľských partnerov a dôveryhodnosť firmy v očiach verejnosti, ale napríklad aj fakt, že dobré meno firmy je istou zárukou aj pre banky. Môže okrem iného uľahčiť prístup k bankovým úverom a získaniu zahraničných kontraktov," dopĺňa.
"Prieskumy verejnej mienky, ako aj viaceré medializované prípady naznačujú, že korupcia má aj ponukovú stránku, keď iniciátorom korupčnej aktivity je firma. Časť podnikateľov v prieskumoch verejnej mienky napríklad priznáva, že jedným z cieľov podpory politických strán na Slovensku je získanie verejnej zákazky," uviedla pre HN prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá. A čo by podľa nej v etickom podnikaní nemalo chýbať? Určite by to nemali byť formalizované mechanizmy predchádzania korupcie -- či už voči orgánom verejnej moci alebo iným tretím osobám. Každá väčšia inštitúcia, vrátane firmy, čelí totiž podobným výzvam. Napríklad zamestnanec, ktorý nie je majiteľ, a rozhoduje o dodávateľovi nového softvéru vo firme, môže byť pri kúpe motivovaný úplatkom. Dokonca sa to stáva aj pri majiteľoch, hlavne v prípadoch rozdrobeného vlastníctva či ich minoritného postavenia.
Podľa predsedu Slovenskej živnostenskej komory Vojtecha Gottschalla etika v podnikaní by sa mala týkať rovnako veľkých i malých firiem, ale i štátu, inštitúcií a združení. "U živnostníkov by tento atribút mal byť výraznejší z jednoduchého dôvodu -- dodanie tovaru alebo poskytnutie služby je prevažne určené konkrétnemu zákazníkovi -- ide o priamy vzťah dodávateľa a odberateľa. A vo väčšine prípadov ide o vzťah osobný, ktorý zakladá možné budúce obchodné vzťahy," vysvetľuje.
Podľa jeho názoru sú práve profesijné združenia, komory a cechy inštitúciami, ktoré by sa týmito otázkami mali zaoberať. Dobrovoľne odsúhlasené zásady etických pravidiel pre tú-ktorú profesiu by sa potom prenášali do každodenného života firmy a jednotlivca. A ich dodržiavanie by sa považovalo za stavovskú česť.