Niektoré firmy dokonca "dobrovoľnú“ prácu nadčas od svojich ľudí očakávajú. Samozrejme bez peňazí navyše. To však Zákonník práce nepozná. Každá práca, aj tá navyše, sa musí ohodnotiť.
Nadčasy si nechajte zaplatiť
Podľa Zákonníka práce máte za nadčasy nárok na najmenej 25 percent z výšky vášho priemerného zárobku pri bežnej práci a najmenej 35 percent pri rizikovej práci. Namiesto odpracovaných hodín si môžete vybrať aj náhradné voľno. Odmena sa však netýkajú tých, ktorí majú nadčasy zahrnuté v kolektívnej zmluve alebo s nimi zamestnávateľ uzavrel písomnú dohodu a takáto práca je zohľadnená už v ich základnej mzde. "V týchto prípadoch za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie (mzdový príplatok), a takýto zamestnanec nemôže ani čerpať náhradné voľno,“ hovorí advokát Ondrej Matejka, z advokátskej kancelárie Škorec, Hrnčiar, Matejka & partners.
"Ak však zamestnanec prekročí dohodnutý rozsah nadčasových hodín (maximálne 150 hodín ročne), má nárok na preplatenie hodín, odpracovaných nad dohodnutý rozsah, prípadne na čerpanie náhradného voľna“ upozorňuje odborníčka na pracovné právo Zora Puškáčová.
Počas sviatkov sa odmena za nadčasy pripočítava k príplatku za prácu počas dní pracovného pokoja, ktorý je najmenej 50 percent priemerného zárobku zamestnanca.
Dohodnúť, nie nariadiť
V kalendárnom roku je však možné nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín (ide o rovnaký objem hodín, za aký môže byť práca nadčas už zohľadnená v základnej mzde). Týždenne nesmie presiahnuť v priemere osem hodín a to najviac počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov. Po dohode so zástupcami zamestnancov (odbory, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník) môže byť táto doba zo strany zamestnávateľa predĺžená na 12 mesiacov. Viac nadčasov Vám zamestnávateľ v kalendárnom roku nariadiť nemôže.
Z vážnych dôvodov môže s Vami firma ďalšie nadčasy už len dohodnúť a nesmú prekročiť 250 hodín ročne.
Odmietate? Riskujete
Prácu "po záverečnej“ dohodnutú v kolektívnej alebo pracovnej zmluve a nariadenú zamestnávateľom nemôžete odmietnuť. V opačnom prípade porušujete pracovnú disciplínu, za čo môžete byť potrestaný. Na druhej strane "ak zamestnávateľ nerešpektuje zákonné obmedzenia pri nariaďovaní práce nadčas, porušuje právne predpisy. Ak zamestnanec odmietne splniť pokyn zamestnávateľa, nejde v tomto prípade o porušenie pracovnej disciplíny a zamestnávateľ nemá právo na postih zamestnanca,“ vysvetľuje Katarína Matulníková z advokátskej kancelárie Allen & Overy Bratislava.
Robte si vlastnú dochádzku
Pri nadčasoch si dávajte pozor na ich presnú evidenciu. Nie každá vaša prítomnosť na pracovisku do neskorých večerných hodín je totiž aj prácou nadčas. Za tú sa považuje len vtedy, ak vám ju nadriadený prikáže alebo ju robíte s jeho súhlasom. "Ak sa zamestnanec domnieva, že si zamestnávateľ neplní evidenčnú povinnosť, z povahy inštrukcie zamestnávateľa nie je jednoznačné, že ide o nariadenie práce nadčas a s prihliadnutím na objem práce je zrejmé, že pridelenú prácu bude zamestnanec vykonávať nad určený týždenný pracovný čas, odporúčame, aby na takúto skutočnosť zamestnávateľa upozornil. Uviedol dôvody, pre ktoré nemôže prácu vykonať v riadnom pracovnom čase, napríklad pre jej veľký objem,“ hovorí Katarína Matulníková.
V každom prípade by firma mala mať prehľad o pracovnom čase i nadčasoch a viesť o nich presnú evidenciu, v opačnom prípade jej hrozí vysoká pokuta. Napriek tomu je dobré robiť si aj vlastné záznamy. Ak vám totiž odmietne za vašu námahu zaplatiť, môžete nimi dokázať, že ste skutočne boli na pracovisku. "Museli by ste však vedieť preukázať, že ste nadčasy pracovali buď na príkaz zamestnávateľa, ak ste ešte neprekročili dohodnutú hranicu 150 hodín ročne, alebo že ste sa na nadčasovej práci dohodli (ak ide o výkon práce nadčas nad 150 hodín v roku) - t. j. že nešlo z vašej strany iba o akýsi "svojvoľný pobyt na pracovisku“. Ako dôkaz môže poslúžiť napríklad e-mailová korešpondencia,“ radí Zora Puškáčová.