Ako hodnotíte snahu vládnej strany SNS očistiť jazyk od určitej formy anglicizmov?
Nie je to ojedinelý názor, chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť, že slovenskí puristi sa v 30. rokoch minulého storočia usilovali "očíšťať" (ich výraz) slovenčinu od cudzích slov, "poočíšťali" ju čiastočne, lebo dôležitejšie ako boj proti "cudzotám" sú reálne potreby používateľov jazyka.
Pracujete dlhé roky v Medzinárodnej komisii pre slovanské spisovné jazyky. Má niečo podobné šancu?
Nemá to šancu, môžem to zodpovedne vyhlásiť. Musia sa hľadať racionálne kompromisy medzi národnou identitou aj globálnymi komunikačnými situáciami.
V akom stave je podľa vás slovenčina?
Je v dobrej kondícii, dobre slúži všetkým používateľom -- okrem tých, ktorí za každú cenu hľadajú za každé cudzie slovo "vhodný domáci ekvivalent", čo je sizyfovská robota.
A vplyv iných jazykov na jej úroveň?
Slovenčina bola vždy otvorený jazyk, či už išlo o preberanie cudzích slov z latinčiny, francúzštiny a nemčiny. Kým slová z týchto jazykov sa preberali aj stáročia, anglicizmy sa dostávajú do všetkých jazykov mimoriadne rýchlo až agresívne najmä po druhej svetovej vojne, a to je aj jedna z príčin, prečo sa niekedy voči nim pociťuje (iba pociťuje, nič viac) istá averzia.
Stretli ste sa s nejakým prekladom, ktorý by vás nejako pobavil?
Musím sa priznať, že čítam skôr faktografické (a smutné) veci, prekladatelia totiž nemajú čas "vysedieť" dobrý preklad, naháňajú ich vydavatelia a potom je aj úroveň -- až na svetlé výnimky -- expresná. Stále ma však pobaví známy román Iľfa-Petrova Trinásť stoličiek, hoci už má svoje rôčky.
Jazyk sa mení so spoločnosťou. Ako?
Ak by slovenčina nedržala krok s vývinom spoločnosti, mohla by sa pokojne stáť "skanzenovým" jazykom. Názvy nových technológií, oblasti počítačov, nových športov atď. -- sa šíria nesmierne rýchlo. Preberanie slov má niekoľko stupňov: najprv je to napríklad písanie cudzieho slova podľa pravidiel slovenčiny, podľa výslovnosti, ďalší krok je skloňovanie -- až sa napokon cudziemu slovu v slovenčine zapáči a zostane.
Čo môžeme urobiť pre slovenčinu? Ako ju môžeme pestovať ?
Človek ako indivíduum je len jedným ohnivkom v kultivovaní jazyka: na začiatku je škola -- vyučovanie slovenčiny treba priblížiť reálnemu jazyku, neprecvičovať učivo na vymyslených "chytákoch" a krásnej literatúre, veď tú číta veľmi málo žiakov; azda na druhom mieste sú jazykovedci, ktorí by mali pripraviť stručné príručky, nie 500-stranové kompendiá; o médiách radšej nehovorím, tie majú stále klesajúcu úroveň.
Stretli ste sa s nejakým prekladom, ktorý by vás nejako pobavil?
Musím sa priznať, že čítam skôr faktografické (a smutné) veci, prekladatelia totiž nemajú čas "vysedieť" dobrý preklad, naháňajú ich vydavatelia a potom je aj úroveň -- až na svetlé výnimky -- expresná. Stále ma však pobaví známy román Iľfa -- Petrova "Trinásť stoličiek", hoci už má svoje rôčky.
Akú radu by ste dali čitateľom -- ak chcem povedať niečo spisovne a nie som si istý -- kde hľadať správnu odpoveď?
Bežne sa odporúča použiť kodifikačné príručky -- Pravidlá slovenského pravopisu, Krátky slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenskej výslovnosti. Lenže tieto kodifikačné príručky nemôžu zachytiť novšie slová a výrazy, obyčajne vychádzajú v päťročných intervaloch, v nijakom prípade nestačia držať krok s vývinom jazyka. Kým ostatné slovanské jazyky majú slovníky neologizmov (nových slov), nám takýto slovník chýba. Najaktuálnejšiu slovnú zásobu môžu čitatelia nájsť v pripravovanom Slovníku súčasného slovenského jazyka (2. zväzok H -- L) by mal vyjsť do konca tohto roku). Len pre zaujímavosť: tento slovník pripravujeme na základe 500 miliónového počítačového korpusu.