Chlapec na plátne len o vlas uniká transportu do koncentračného tábora. Potom vyzlečie kostým, opúšťa natáčací "pľac“ a žije si vlastný život. To Martin Petrášek nemôže. Všetko, čo herec Samos Spišák vo filme Nedodržaný sľub zahral, prežil na vlastnej koži. Skutočný príbeh dnes už osemdesiattriročného pána bude bojovať o Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film Americkej akadémie.
O šiestej ráno vstane, dá si čiernu kávu a suchý chlieb a celý deň tvrdo pracuje v drevárskej dielni, aby sa aspoň o krôčik priblížil k stanoveným normám. O desiatej večer zhasína lampu a zaspáva s bezútešnou predstavou, že dnešný deň nebol o nič lepší ako ten včera a o nič horší ako ten zajtra. Martin Petrášek si prekvapivo svoj údel, na rozdiel od desaťtisícov slovenských židov násilne deportovaných do pracovných táborov počas vojny, vybral sám.
Keď byť židom je zločin
Martin sa narodil s priezviskom Friedmann v Bánovciach nad Bebravou. "Bol som jediný žid v triede. Hrali sme spolu futbal, oslavoval som so spolužiakmi Mikuláša, Vianoce.“ Fašistický slovenský štát mu čoskoro dal pocítiť, že je iný. Že je žid. Martinovi kamaráti boli odrazu v spolku Hlinkovej mládeže a on tam ako žid nemal prístup. "Mnohí moji kamaráti sa viac so mnou nechceli stretávať.“ Keď sa naposledy osem súrodencov stretlo s rodičmi Friedmannovcami za jedným stolom, Martin mal iba trinásť rokov. Sľúbili si, že sa o rok všetci znovu stretnú, no netušili, že sa im do cesty postavia Hitlerove čistky.
Keď si na židov začali brúsiť zuby nacistické dobytčie vagóny, Martinov najstarší brat Moric vybavil celej rodine možnosť odísť do Palestíny. "Otec však nechcel všetko nechať a ísť do neznáma.“ Hlava rodiny sa nebála ťažkej práce, o ktorej si myslela, že bude jediným trestom za vierovyznanie. Panika nenastala ani keď dva mesiace pred Martinovými šestnástymi narodeninami boli jeho brat Alex a sestra Rachel s rodinou vyvezení do Poľska. Veď všetci si mysleli, že tam idú pracovať.
Futbalová záchrana
Martin ako mladý zvonil v kostole, kde slúžil omše bánovecký dekan Jozef Tiso, ktorý mal vtedy dobré vzťahy so židovskou obcou v Bánovciach. "Ako prezident už bol k židom chladný a nakoniec ani nezachránil z transportu bánoveckého rabína.“ Doba bola zlá. Prezidentská výnimka sa predávala za veľké peniaze, ktoré Friedmannovci nemali.
Martin sa rozhodol ísť cestou menšieho zla. Keď mu kamarát Fred napísal, aby za ním prišiel do pracovného tábora v Seredi, kde organizoval futbalové mužstvo, rozhodol sa ako nadšený futbalista veľmi rýchlo. "Presvedčil som rodičov, že je lepšie ísť teraz do Serede, ako ísť o dva mesiace do Poľska.“
Vidina bezpečia a pokojného života sa mu rozplynula pred očami hneď po príchode do tábora, ale aspoň milovaný futbal mu spríjemňoval ťažké chvíle popri tvrdej práci v stolárskej dielni. A práve ten mu zachránil život, keď čakal s prideleným číslom 120 v rade na transport do Poľska. Aké je to, stáť pred vagónom putujúcim do plynovej komory? Pozerať sa zoči-voči veliteľovi tábora, ktorý vo vás spoznáva šikovného futbalistu a len vďaka tomu vás stiahne z transportu? "Ako keby som sa znovu narodil.“ Vtedy už Martin dávno vedel od spoluväzňov, že do Poľska sa chodí po smrť.
Luxus teplej stravy
"V Seredi som vážne ochorel s pľúcami, operovali ma a veliteľ tábora ma poslal na zotavenie do Tatier.“ Pri vážnej operácii bez umŕtvenia utiekol Martin hrobárovi z lopaty druhýkrát a o to viac si neskôr užíval luxus jedla, vlastnej postele a čistej vody v sanatóriu v Tatrách. Vedel však, že aj tak bude musieť skôr či neskôr utiecť. Po úteku sa pridal k popradským partizánom, ktorí mu pomohli zmeniť si priezvisko z Friedmann na Petráš. Mal len sedemnásť rokov, keď dostal do ruky zbraň a začal sa cítiť aspoň trochu bezpečne. Aj medzi partizánmi však dostal paľbu antisemitizmu do chrbta a rozhodol sa preto nehovoriť, že je žid.
Dvaja Martinovi bratia sa pred vojnou včas zachránili útekom do Palestíny, no Martin ani po vojne nemal žiadne správy o zvyšku rodiny. Čakával na autobusy, ktoré privážali židov z táborov, vypytoval sa ľudí... Nakoniec pár mesiacov po vojne našiel živého tretieho brata Vila a s ním navštívili rodný dom. No to už tam štvrtý rok bývala iná rodina, ktorá im aspoň dovolila vziať si z povaly to málo, čo im zostalo z rodinnej minulosti. V roku 1949 sa nakoniec rozhodol odísť do Izraela a neskôr sa presťahoval do USA, kde žije doteraz. "Keď komunisti prebrali vládu, nechcel som znovu žiť v diktátorskom režime.“
Skutočný život z filmového plátna
Martin Petrášek o svojom živote napísal knihu, ktorá zaujala herca Vlada Černého natoľko, že sa rozhodol príbeh preniesť na filmové plátno. I keď spočiatku Petrášek neveril, že sa projekt dotiahne do konca, dnes film Nedodržaný sľub verne odráža jeho ťažký údel ako memento pre ďalšie generácie. "Keď som videl môj film, pripomínalo mi to moju históriu a prežíval som určité udalosti znovu.“ Dnes žije Martin Petrášek v USA a rád sa raz za čas vráti do svojej rodnej krajiny. Nielen kvôli prezentácii skvelého filmu, ale preto, že to tu má rád
Viac informácií o Martinovi Petráškovi nájdete na stránke The Jewish Partisan Educational Foundation |