Nie je vylúčené, že sa v živote stretnete s človekom, ktorý náhle dostane epileptický záchvat. Čo v takej chvíli robiť? Predovšetkým sa nezľaknite a postihnutému dajte pod hlavu a ramená podložku. Počkajte, kým záchvat odznie, potom ho položte nabok, aby sa mu uvoľnili dýchacie cesty. Nenechajte ho však ani po záchvate bez dozoru, pretože môže byť zmätený, unavený a navyše sa záchvat môže zopakovať a v takom prípade k nemu už treba zavolať lekára.
S epilepsiou, ktorá postihuje najmä deti mladšie ako 10 rokov a ľudí nad 50 rokov, nie sú žarty. Je to ochorenie mozgu spôsobujúce záchvatové poruchy vedomia a pohyblivosti, ktoré vyvoláva z normálu vybočujúca elektrická aktivita mozgových buniek -- neurónov. Tie vysielajú elektrické impulzy, ktoré vznikajú po podráždení, teda po nejakom vneme. Epileptický záchvat, pri ktorom postihnutý zväčša stratí vedomie, vznikne pri porušení rovnováhy medzi podráždením a útlmom, keď je podráždenie silnejšie ako útlm a nervové vzruchy sa z miesta vzniku šíria do rôznych častí mozgu. Najčastejšie sú záchvaty trvajúce do pol minúty s dvoj- až štvorminútovými tonicko-klonickými kŕčmi, no niektoré trvajú aj 2 až 10 sekúnd, iné, ktoré sa volajú epileptické stavy, trvajú pol hodiny a viac. U väčšiny chorých sa záchvaty objavujú nečakane. Asi 10 percent hovorí o varovaní organizmu, ktorým je strach, vracanie, nevoľnosť či zmeny na koži.
Vo vyspelých krajinách postihuje epilepsia štyroch až ôsmich ľudia z tisíca, v rozvojových krajinách je toto číslo vyššie. U 70 až 80 percent pacientov sa epilepsia vyvinie do 18. roku (44 % do 5 rokov). Záchvaty sú časté u detí do 10 rokov. V SR sa počet chorých odhaduje na 50 000 (z toho je asi 6 000 detí do 15 rokov), počet nových ochorení je asi 2 500 (z toho 700 u detí do 15 rokov). Ročne sa hospitalizuje asi 4 500 pacientov.
Podľa štatistík je asi 60 percent epileptikov práceschopných, 15 až 20 percent nezamestnaných a asi 15 percent je odkázaných na nejaký druh sociálneho zabezpečenia alebo dôchodku.
Na vyvolanie záchvatu stačí, napríklad, raz neužiť lieky, ale aj stres, námaha, citové vypätie, u detí aj nuda, nedostatok i nadbytok spánku, horúčka, alkohol, fajčenie, kofeín, teín, nadmerné solenie, korenenie, nízka hladina cukru v krvi, horúce kúpele, blikajúce svetlo či televízna obrazovka.
Správnou liečbou možno dosiahnuť prakticky bezzáchvatový stav takmer u 60 percent chorých dospelých a u 20 percent sa záchvaty objavujú zriedkavo. Stav bez záchvatov však neznamená vyliečenie a vysadenie liečby môže znamenať recidívu až zhoršenie stavu.
Cieľ. adresár: \\wst_06\foto\Archiv\_Ľudia\, názov súboru: Lekár_01.jpg
StoryEditor