Jeden z trendov, ktoré presadzuje Brusel pri kolektívnych zmluvách, je, že majú reprezentovať väčšinu zamestnancov. Upozorňuje na to aj Jana Krecháčová z Nadácie F. A. Hayeka.
Štandardná vzorka
"V niektorých krajinách je možné tieto zmluvy rozširovať, len ak pokrývajú viac ako 50 percent zamestnancov v danom odvetví. Je to vzorka, ktorá by mohla udávať štandard."
U nás platí, že sa kolektívna zmluva môže vzťahovať aj na minimálne množstvo zamestnancov, čo odporuje medzinárodným štandardom. "V krajinách únie je vždy stanovený orgán, ktorý posudzuje, či kolektívnu zmluvu rozšíriť. U nás je trojčlenná poradná komisia a má len poradný hlas. Konečné rozhodnutie je na ministerstve, ktoré môže následne rozhodnúť akokoľvek, bez ohľadu na vyjadrenie poradného orgánu. To tiež nie je štandardné." A napokov, tí zamestnávatelia, ktorí nie sú v organizácii, sa môžu ešte brániť na súde. U nás sa to nedá.
Signál zo súdu
Krecháčová dáva do pozornosti aj súdny spor na európskej úrovni. "Ide o spor medzi firmou Laval a Švédskym kráľovstvom. Lotyšská stavebná firma vyhrala verejnú súťaž. Švédsky odborový orgán chcel aplikovať kolektívnu zmluvu vo švédskom stavebnom priemysle aj na túto firmu. Tá s podmienkami nesúhlasila, a preto odbory začali blokádu staveniska. Po tom, čo firma Laval podala na švédske odbory žalobu, súd rozhodol, že ide o porušenie komunitárneho práva v oblasti poskytovania služieb, keďže základná idea európskeho práva je sloboda pohybu osôb, kapitálu a poskytovania služieb, a nemôže byť podradená právu odborárov na štrajk." Švédski podnikatelia v súťaži nedokázali ponúknuť také ceny, ako Lotyšskí. Pre našich zamestnávateľov a odbory je to signál z Európy. "Aj socialistická Európa si začína uvedomovať, že zásahy do slobodného trhu škodia. Určovať rovnaké hranice miezd, či výšku cien, vedie k odbúraniu konkurencie."
(