Bratislavský dôchodca Michal Šebeň sa pred časom sťažoval na nespravodlivý spôsob rozpočítavania tepla v jeho bytovom dome. Ako obyvateľ bytu na najvyššom poschodí platil za teplo oveľa viac, ako jeho susedia z nižších poschodí. Teplo z krajných bytov totiž uniká podstatne rýchlejšie, kým byty v strede domu sú zohrievané aj cez steny od susedov. Ľudia v krajných bytoch preto potrebujú kúriť oveľa viac, a preto majú vyššie účty za teplo.
Rozdiel v platbách má vyrovnať spôsob rozpočítavania tepla, ktorý si určia vlastníci na domovej schôdzi. Hlasovaním si však môžu určiť aj taký spôsob, ktorý nielen že rozdiely v účtoch za teplo nevyrovná, ale obyvateľov krajných bytov maximálne znevýhodní.
Správcovi? Načo?
Pán Michal si myslí, že sťažovať sa u správcu je zbytočné. "Správca to prakticky spískal. Sťažoval som sa na polícií aj u prokurátora, ale konštatovali, že správca neporušil zákon." Proti rozhodnutiu schôdze o zavedení meračov a rozpočítavania, ktoré zohľadňovalo najmä merače, sa neodvolal, lebo si myslel, že je to v poriadku. Na opak prišiel až po roku, keď dostal vyúčtovanie.
Michal Šebeň sa obrátil aj na súd. "So súdom je to problematické. Súd mi žalobu neprijal, nemal som právnika, možno som to napísal príliš jednoducho. Nešiel som za tým, lebo rozhodnutia súdov sú príliš pomalé a som v štádiu, keď začínam súdom veľmi silne nedôverovať."
Napísal sťažnosť na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Zdá sa, že táto pomohla. Úrad vyhlášku zmenil -- upravil spôsob rozpočítavania na pomer 60 : 40 pre všetkých, ktorí sa na schôdzi nedohodnú inak. Tento pomer znamená, že cena tepla sa vypočíta zo 60 percent podľa plochy bytu a len zo 40 percent podľa výsledkov meračov.
Pre pána Michala to znamená zmenu. V jeho bytovom dome najprv rozpočítavali teplo v pomere 30 : 70 v prospech údajov na meračoch, čo znevýhodňovalo krajné byty. Potom zmiernili pomer na 40 : 60, opäť v prospech meračov. Vyhláška stanovila pomer 60 : 40 v prospech plochy bytu a schôdza v dome pána Michala tento pomer potvrdila. Podľa dôchodcu Šebeňa to bude pre krajné byty miernejšie, hoci si myslí, že stále bude doplácať aj na susedov, aj keď možno o 20 percent menej.
Prispeli k zmene
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pripustil, že úprava vyhlášky vzišla aj z podnetov ľudí ako pán Michal. "Samozrejme, brali sme to všetko do úvahy, mali sme viacero takýchto sťažností. Dá sa povedať, že dôchodcovia sú pravidelní sťažovatelia na túto tému," hovorí Miroslav Lupták z ÚRSO. Úrad pripravil vyhlášku, ktorá prešla riadnym pripomienkovým konaním a bola vyhlásená. Rozhodne však nepomohla každému -- obyvateľom stredových bytov účet za teplo vzrastie. "Rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov o tom, že aj ten vlastník, ktorý svoj byt nevykuruje, sa musí podieľať na úhrade nákladov za dodávku tepla, hoci žiadne teplo neodoberal, je neodôvodneným obohatením sa," hovorí čitateľ Ferdinand Holub, ktorý sa redakcii HN ozval po publikovaní článkov o rozpočítavaní tepla. Myslí si, že novelizácia vyhlášky bola iniciovaná skôr dodávateľmi tepla a vyhláška spôsobí, že za teplo budú platiť viac aj tí, ktorí vo svojom byte kúria málo alebo vôbec.
Spoločenstvo vlastníkov bytov nie je spoločenstvom pre sociálnu výpomoc. Keď má niekto pocit, že jeho náklady na vykurovanie vlastného bytu sú príliš vysoké z dôvodu, že izolačné vlastnosti stien sú zlé, mal by si tieto steny zatepliť a vymeniť netesné okná, ktorými uniká najviac tepla. Nárokovať si sociálnu výpomoc vo forme príspevku na krytie zvýšených výdavkov na vykurovanie, to považujem za nemorálne," pokračuje Ferdinand Holub.