Riešenie zatiaľ neriešiteľných problémov by mali ponúknuť tzv. nanotechnológie. Ide o použitie najmenších častíc na výrobu nových materiálov a produktov, ktoré prinesú kvalitatívny skok do nášho života. Za "ohnisko" výskumu sa pokladajú oblasti Saarbruckenu, Mainzu, Aachen, Karlsruhe a Berlína, kde sú na túto novú vednú oblasť orientované tamojšie vysoké školy.
Z nich prichádzajú, ale aj prechádzajú, nielen študenti, ale aj pedagogicko-výskumní pracovníci, keďže podobne ako u nás, za svoje vedomosti dostanú v podnikateľskej sfére neporovnateľne viac. Jedným z nich je napríklad Ralph Nonninger, ktorý založil firmu ItN Nanovation. Zhromaždil okolo seba tucet vedcov, na financovanie získal banky i privátnych sponzorov, ktorí dodali 18 miliónov DEM. Keďže aj banky zacítili, že ide o perspektívu, s úverom nebol problém. Chemici, fyzici a biológovia pokračovali na podnikateľskej báze v tom, čo sa na pedagogickej pôde rozpracovalo za ostatných desať rokov. Čiastočky, ktoré sú niekoľko desattisíckrát menšie ako ľudský vlas, totiž dávajú veľkú perspektívu. Ich výroba dnes už nie je problém. Problém zostáva určiť technológiu, ako ich spojiť, zmiešať a v konečnej fáze aj použiť. Tak totiž môžu vzniknúť nové materiály s dosiaľ nepoznanými vlastnosťami. Napríklad, keramika vyrobená nanotechnológiou bude elektricky vodivá, sklo žiaruvzdorné, materiály tvrdšie ako oceľ a pritom ľahšie ako plast. V tomto okamihu sa už črtá obrovská perspektíva a aj finančná výhodnosť tohto prekvapenia 21. storočia. Experti hovoria, že sa bude dať vyrobiť keramika pre WC-sanitu, ktorá nebude nikdy špinavá, okná, ktoré sa budú čistiť samy, kovy ktoré nebudú hrdzavieť, membrány, ktoré budú mať vďaka novému povrchu supervysokú účinnosť a autolaky, ktoré sa nebudú dať poškriabať.
Z týchto poznatkov sa rýchlo poučili finančné a poradenské inštitúcie a začali študovať, kde všade môžu byť nanotechnológie užitočné. Ony totiž môžu byť užitočné všade, v každej brandži.
Mimoriadne dobre si počínajú popri Američanoch a Japoncoch hlavne Nemci. Veď, napríklad, zo štyroch nanofiriem financovaných Angličanmi tri majú koreň v Nemecku. Zrejme je to dôsledok opatrenia nemeckej vlády, ktorá vlani do výskumu nanotechnológií "napumpovala" takmer sto miliónov mariek.
O tom, že nanotechnológie budú jednou z najdôležitejších technológií 21. storočia, nik nepochybuje. Už v roku 1959 sa k tejto téme vyjadril americký fyzik Richard Feynman, neskorší držiteľ Nobelovej ceny: "Stavať veci atóm po atóme je prirodzené, pretože na tomto princípe pracuje aj príroda." Jeho slová "chytili" superoptimistov, ktorí snívajú o superpočítačoch mikroskopickej veľkosti, o robotoch, ktoré budú krúžiť v ľudských artériách a čistiť ich priechodnosť atď. Tieto vízie však vyvolávajú aj určité obavy, pretože by mohli vzniknúť aj zbrane, ktoré by nezachytil žiadny radar a v cieli by sa rozmnožili. Skeptikom je, napríklad, zakladateľ firmy Sun Microsystems Bill Joy, ktorý tvrdí, že keby sa takéto technológie dostali do nesprávnych rúk, mohli by spôsobiť väčšie škody ako atómové zbrane.
Požehnať alebo prekliať? Do momentu, keď sa vízie stanú skutočnosťou, ak sa tak vôbec stane, uplynú desaťročia. Všetko je iba na začiatku a obraty firiem, ktoré sa orientovali týmto smerom, sú na úrovni ich výrobkov, teda nano.
No sú aj firmy, ktoré už teraz prezentujú prvé výsledky, ba dokonca miliónové obraty. Takou je napríklad Nano-x, špecializovaná na chemické nanotechnológie. Jeden z príkladov -- listy lotosovej kvetiny majú taký mikroreliéf, že kvapky vody odplavujú nečistoty a na určitých miestach doslova odskakujú. Tento princíp použila firma Nano-x na pokrytie skla, keramiky aj textílií. Postupne prichádzajú renomovaní zákazníci, ako napríklad Duravit, ktorý si nechal povrchovo upraviť milióntinu milimetra hrubou vrstvou svoje umývadlá, vane a záchodové misy, od čoho si sľubuje ľahšie čistenie.
Denne prichádzajú do Nano-x asi štyri delegácie s cieľom spoznať novú technológiu. Ide o prominentných záujemcov -- General Electric, Nippon Steel alebo Procter and Gamble. Po prehliadke laboratórií a sklených, tzv. Sol-Gel reaktorov, kde sa nanomateriály už produkujú na kilá, končí prehliadka v hale a prejde sa na finálne produkty. Okno, ktoré sa síce pod pôsobením plameňometu skriví, ale vydrží alebo iné okno, ktorého svetelná priestupnosť sa riadi podľa privedeného elektrického napätia. O túto novinku prejavili veľký záujem letiská, úrady i veľtrhové haly. Podľa šéfa Nano-x, Krechana, len tento jediný objav sľubuje miliardový trh. To už pochopili aj obry ako BASF a IBM a naháňačka zameškaného sa začala.
A ešte jedna perlička -- je vyvinutý senzor, ktorý rozlíši magnetické pole vytvorené automobilom, s jeho pomocou sa dá rozpoznať napríklad Golf od Audi. A to je iba začiatok...
StoryEditor