Hlavná idea v reťazovom (karuselovom) podvode je kumulovanie dane na vstupe využívaním viacerých spoločností zapojených do reťazca. Sú to reálne existujúce firmy v kombinácii so zmiznutými obchodníkmi. Organizátori reťazca sa snažia zneužiť pravidlá vývozu -- intrakomunitárneho dodania, pričom cieľom je získať odpočítanie dane so súčasným oslobodením od dane. Z tohto dôvodu sa umelo zvyšujú ceny a množstvá tovaru od zmiznutého obchodníka s cieľom získať vyššiu daň na vstupe. Tovar, reálny alebo fiktívny, je stále v kruhovom obehu. Pre správcu dane je zložité takéto úniky odhaliť. Tok faktúr prechádza od zmiznutého obchodníka cez ďalšie, tzv. nárazníkové spoločnosti k odberateľovi, ktorý deklaruje uskutočnenie intrakomunitárnych dodávok, teda vývoz do tretích krajín a žiada vrátiť odpočet DPH z nákupu. Na začiatku reťazca je dodávateľský subjekt s fiktívnou fakturáciou -- najčastejšie ide o tzv. zmiznutého obchodníka, ktorý nekomunikuje s daňovou správou. Jeho "životnosť" je od pár mesiacov do pol druha roka v závislosti od toho, či oň začne mať záujem daňový úrad. Firma s ním nespolupracuje, mení sídlo a konateľov, nepodáva daňové priznanie, vyrába však faktúry pre sieť spoločností stojacich za ním. Daňový úrad od neho nemá doklady ani účtovníctvo, je to spoločnosť, od ktorej sa začína reťazový podvod. Pri vzniku sa však takéto subjekty vždy správajú rovnako ako tisícky iných serióznych firiem. Daňová správa preto musí sledovať pôsobenie veľkého množstva subjektov, aby identifikovala tie rizikové. Ich konateľom je často "biely kôň", človek zverbovaný medzi bezdomovcami či drogovo závislými. Ak sa o spoločnosť začne zaujímať daňový úrad či polícia, organizátori ju utlmia. Po vypadnutí jednej sa diera hneď zapláta inou firmou, ktorá sa do systému dostáva kúpou obchodných podielov existujúcej spoločnosti, ale aj založením úplne novej.