Daniel Křetínský bol ešte pre pár rokmi akousi sivou eminenciou biznisu skupiny J&T. Vďaka nemu sa totiž známi finančníci pustili do jedného z ich najúspešnejších segmentov podnikania – energetiky. A bol to práve on, kto vybojoval vznik Energetického a průmyslového holdingu, ktorý spoluvlastní i mág českého biznisu Petr Kellner. „Vzhľadom na našu akcionársku štruktúru, kapitál, ktorý za ňou stojí a relatívne nízku zadlženosť je jasné, že sa obzeráme neustále po nových príležitostiach,“ tvrdí Křetínský. Tou najnovšou je pre nich slovenské teplo.
Na Slovensku sa rozbieha privatizácia teplární. Pôjdete do toho?
Áno. Náš záujem o sprivatizovanie slovenských teplární je úplne jasný a vyplýva z viacerých dôvodov. Energetický a průmyslový holding (EPH) je česko-slovenskou firmou. Logicky teda máme záujem i o rozširovanie biznisu na Slovensku. Hoci tu dnes cez firmu United Energy Trading dodávame niektorým našim zákazníkom elektrickú energiu a plyn či pôsobíme v niektorých montážnych firmách, v princípe tu vyvíjame minimálnu aktivitu a nevlastníme žiadne významné aktíva.
V energetike, ktorá je hlavnou oblasťou vášho podnikania, u nás prítomní nie ste takmer vôbec...
Je to pre nás do značnej miery frustrujúce. Veď v Česku sme jasná jednotka vo výrobe a v dodávke tepla, dvojkou na trhu sme vo výrobe elektrickej energie. Zároveň sme tu siedma najväčšia priemyselná spoločnosť z hľadiska prevádzkového zisku. Na Slovensku však má EPH naozaj obmedzenú prítomnosť. Pritom keby sme tu mali sídlo, čo nie je nezmyselné, lebo my sa naozaj vnímame ako česko-slovenská firma, tak sme piatou najväčšou spoločnosťou. Prioritou je preto pre nás v súčasnosti expandovať práve na Slovensko.
Konkurencia však zrejme bude veľká. Čo vám môže pomôcť v tendri?
Systémy centralizovaného zásobovania teplom (CZT) sú najviac rozvinuté v krajinách bývalej strednej a východnej Európy a my sme lídrom v jednej z krajín, kde je tento systém veľmi rozvinutý. Navyše výroba a distribúcia tepla sú jedným z našich kľúčových know-how. Takže nepociťujeme proti akémukoľvek inému záujemcovi nejakú komparatívnu nevýhodu. Doplním, že spoločnosti, nad ktorými máme samostatnú nebo spoločnú kontrolu, dodávajú ročne vyše 22 miliónov gigajoulov tepla, čo je asi šesťkrát viac ako Bratislavská teplárenská. Tá ročne dodá zhruba 3,5 milióna gigajoulov. Nevieme si predstaviť, že by sme nespĺňali akékoľvek možné kritérium, ktoré bude vo verejnej súťaži nastavené.
Na predaj bude šesť teplární. Chcete ich všetky?
Nie, záujem máme istotne o Bratislavu a Košice. Budeme vyhodnocovať i ďalšie príležitosti, no do úvahy pripadá zrejme už len Trnava.
Kritériom EPH je teda len veľkosť.
Veľkosť firmy je pre nás naozaj rozhodujúca. Štruktúra nášho holdingu je nejako postavená, má určitý systém, logiku. Dnes pracujeme len s veľkými aktívami, ako len čo by sme začali do holdingu začleňovať i menšie spoločnosti, môže to spôsobovať problémy, respektíve znižovať efektívnosť celku.
Na druhej strane – nemohli by ste dosiahnuť predsa len lepšie synergie, keď by ste na Slovensku vlastnili i menšie teplárne?
Teoreticky áno. Avšak zaviesť spoločné riadenie napríklad Bratislavy a Zvolena je systém, ktorý by sa nemusel osvedčiť. A to najmä pri spôsobe nášho fungovania. Základným princípom je naše zapojenie do reálneho a každodenného riadenia spoločnosti. To vyžaduje vysokú odbornú úroveň nášho tímu. Menšia spoločnosť pritom zoberie štandardne tie isté kapacity ako veľká a znižuje tak našu schopnosť ďalšieho rastu. Doplním, že náš tím, hoci sa to podľa veľkosti firmy nemusí zdať reálne, tvorí asi 30 ľudí.
Na projekte sprivatizovania slovenských teplární už zrejme naplno pracujete. Dá sa aspoň sčasti priblížiť vaša ponuka?
Jediné, čo môžem povedať, je, že pri tvorbe ponuky budeme dodržiavať štandardné pravidla oceňovaní podobných spoločností. Spoločnosti totiž vytvárajú prevádzkový zisk, pričom sa predávajú za nejaké ich násobky.
Aké sú to násobky?
Všeobecne je to čokoľvek medzi piatimi až desiatimi (smiech). Predbežnú predstavu však už zhruba máme a s ohľadom na náš strategický záujem o Slovensko určite nebudeme na dolných hraniciach týchto intervalov.
Nebudete cenu umelo znižovať? Sám ste povedali, že nepociťujete silnú konkurenciu.
Konkurenciu síce možno nepocítime zo strany popredných západoeurópskych energetík, konkurencia však určite bude veľká. Jednak niektoré západoeurópske firmy sú vyslovene zamerané na tepelný biznis a ich účasť očakávam, a takisto očakávam silný záujem z radu slovenských investorov, všeobecne finančných investorov. Pre pochopenie je potrebné povedať, a to pri úplnom rešpekte, že ponúkané aktíva nie sú obrie. V energetike platí pravidlo, že pokiaľ sa predáva firma, ktorej cena presahuje jednu či dve miliardy eur, je len zopár záujemcov. Ale je to logické – takúto firmu si nemôže dovoliť kúpiť každý hráč na trhu. V tomto prípade bude konkurencia vyššia.
Bratislava tento prípad naozaj nie je. Aká je teda jej trhová cena?
Bratislava podľa našich informácií tvorí EBITDA (zisk pred započítaním úrokov, daní a odvodov – pozn. HN) na úrovni desať miliónov eur. Odhadujem, že vzhľadom na spomínaný zisk obchod rozhodne nepresiahne hodnotu sto miliónov eur. A aj to bude dôvod, prečo do tendra pôjdu i menšie firmy. Opakujem, že ide len o predbežný odhad. Ešte prebehne due diligence (hĺbková previerka podniku – pozn. HN), podľa ktorého môžeme pohľad na transakciu, ako i cenu výrazne upraviť.
Do tendra teda zrejme silná západoeurópska konkurencia nepôjde, záujem lokálnych investorov bude veľký. Aby ste mali ešte lepšiu východiskovú pozíciu – nezvažujete spojiť s niekým sily? O víťazovi zrejme rozhodne cena.
Spresním ešte informáciu o účasti firiem – osobne by som nevylučoval účasť spoločností ako Dalkia alebo MVV. No spojenectvo s ďalším partnerom EPH nedáva zmysel. Z hľadiska veľkosti to pre nás nie je nejaká megainvestícia. Na ich kúpu by sme si nemuseli brať ani úver. Spojenca nepotrebujeme ani v tom smere, že by nám mal pomôcť napríklad s reštrukturalizáciou alebo odbornou stránkou biznisu. V tomto segmente máme naozaj extenzívne know-how. Aj ja som presvedčený, že tender bude naozaj transparentný a rozhodujúcim parametrom bude ponúknutá cena, takže vytvárať spojenectvá z dôvodu lepšieho zvládnutia súťaže nedáva zmysel.
Na Slovensku sa totiž biznismeni sťažujú na neprehľadnosť verejných zákaziek, korupciu...
Neviem si predstaviť, že by hlavným kritériom nebola cena a že by to bolo nefér. A som presvedčený, že vláda urobí všetko pre to, aby tento proces bol veľmi transparentný.
Biznismeni sa u nás sťažujú i na to, že vo verejných zákazkách sa často prispôsobia podmienky. A to tak, aby ich spĺňala de facto len jedna firma. Z tohto strach nemáte?
Viem si predstaviť, že tam budú kvalifikačné predpoklady a je to aj logické, lebo zásobovanie teplom je aktivita, ktorá má zásadný spoločenský aj bezpečnostný význam. Na druhej strane si však neviem predstaviť kvalifikačný predpoklad, ktorý by sme nesplnili. Z hľadiska veľkosti, skúsenosti, odbornosti si myslím, že musíme spĺňať všetky kritériá.
Teplárne na Slovensku si vyžadujú nemalé investície. Myslíte si, že sa to podarí vláde premietnuť do privatizácie?
Týmto si naozaj nie som istý. Súhlasím s tým, že zmeny prísť musia a musí sa jasne definovať budúca stratégia. Budem konkrétny – v Bratislave je príliš vysoká cena tepla. Je nastavená tak, že ohrozuje až udržateľnosť sústavy.
Čo tým myslíte?
V Bratislave sa dnes viac oplatí byť pripojený lokálne ako centrálne. Hlavné mesto nakupuje drvivú väčšinu tepla z paroplynového cyklu (PPC Energy Group – pozn. HN), cena je však príliš vysoká. Na ilustráciu: v porovnaní s našimi českými teplárňami je až o 50 percent vyššia. Je to, samozrejme, čiastočne dané tým, že PPC vyrába teplo na báze zemného plynu, čo je nákladnejšie ako výroba z hnedého uhlia. Napriek tomu – predajná cena je naozaj vysoká. A to je potrebné zmeniť.
Ako?
Možností, ako to riešiť, je niekoľko. Buď dosiahnuť úpravu kontraktu s PPC, alebo – čo je možnosť do budúcnosti – uvažovať o zmene dodávateľa.
Je tu taká možnosť? Bratislava môže byť však pripojená len na paroplynový cyklus.
To buď môže byť cyklus, ktorý stavia iný investor, alebo to bude projekt, ktorý môže realizovať Bratislavská teplárenská sama.
Keď by ste teda získali Bratislavskú teplárenskú, o koľko by ste dokázali znížiť ceny tepla, respektíve – znížili by ste ich vôbec?
Podľa zopár dát, ktoré máme k dispozícii, a aktuálnej situácie si myslím, že o 10 až 15 percent by išli smerom nadol. Podotýkam, že musí byť zachovaná štandardná regulácia. Po roku 2012 sa však práve tu zmení situácia – budú sa musieť nakupovať povolenky CO2. To sú faktory, ktoré sa premietnu do ceny. Ale premietnuť ich do konečnej ceny pre zákazníka, to môže znamenať ohrozenie celého systému. Cena tepla pre konečného zákazníka by mala byť v Bratislave rozhodne pod 18 eur bez DPH.
Môžete to konkretizovať?
Majiteľ teplárne si môže dovoliť zvýšiť cenu. Je to však krátkozraké. Môže dôjsť k efektu, že čím je cena tepla vyššia, tým viac ľudí sa odpojí od sústavy. Keďže však náklady je potrebné zaplatiť, prerozdelia sa medzi zostávajúcich klientov, a tým je pre nich teplo čoraz drahšie... Dochádza teda k akejsi negatívnej špirále, ktorej je potrebné zabrániť. A Bratislavská teplárenská od tohto naozaj už nie je z hľadiska ceny ďaleko.
A čo cenotvorba v Košiciach, o ktoré máte tiež záujem?
Tie sú v lepšej situácii. Majú nižšie ceny tepla, pričom si ho samy vyrábajú. Situácia je tu iná. Dnes im najväčší problém robí nepriaznivý vývoj cien čierneho uhlia. Na druhej strane – v súčasnosti sa im neoplatí zmeniť palivo. Z doterajších údajov, ktoré máme k dispozícii a ktoré nie sú úplne transparentné, sa mi to zatiaľ konkretizovať nedá.
Do rozvoja teplární plánujete investovať. Na druhej strane chcete znižovať cenu tepla. Bude vedieť udržať kladné hospodárenie?
Keď realizujete novú investíciu, máte dve cesty. Tou prvou sa vám podarí dosiahnuť optimalizáciu súčasných kontraktov – v tomto prípade negociácia kontraktov s PPC. Avšak výhody, ktoré získate, pocítia primárne zákazníci, nie vy. S tým musíte počítať v rámci podnikateľského zámeru, ktorým je, aby podnik mal dlhodobo udržateľnú výkonnosť. Samozrejme, to súvisí priamočiaro s tým, aké máte náhrady kapitálu a ako viete podnik financovať. A my tým, akí sme veľkí a akú máme akcionársku štruktúru, vieme uplatniť požiadavky na nižšiu výnosnosť kapitálu ako napríklad finančný investor. Pokiaľ niekto pôjde do Bratislavskej teplárenskej s tým, že bude chcieť 20-percentnú výnosnosť, fungovať to nemôže, s desaťpercentnou áno.
Štát i samosprávy sa snažia umelo držať ceny energií dole, tvrdia odborníci.
Na Slovensku bola zložitá situácia s tvorbou cien plynu a elektriny. Musí sa tiež uznať, že štát robil pre domácnosti viac, ako bolo štandardom a často išiel až za hranu. Keď sa pozrieme na teplárne, môžeme povedať, že na objem dodaného tepla slovenské teplárne nevykazujú prehnané marže. Ale nevidím ani možnosť na nárast cien. To teda znamená i to, že štát, respektíve Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa mňa v prípade elektrární cenu tepla umelo nízko nedržal a že regulácia bola rozumná. Inou otázkou je, že je potrebné, aby k zlepšeniu situácie maximálne prispievali aj samotné teplárne – viď situácia Bratislavy.
Prejavili ste záujem o akvizície niektorých českých teplární, privatizovať chcete i u nás. Máte ešte záujem o ďalšie trhy? Napríklad Poľsko?
Konkrétny nemôžem byť. Avšak vzhľadom na našu akcionársku štruktúru a kapitál, ktorý za ňou stojí (skupiny J&T a PPF Petra Kellnera vlastnia po 40 percent, Daniel Křetínský má pätinu – pozn. HN), relatívne nízku zadlženosť je jasné, že sa obzeráme neustále po nových príležitostiach. Okrem Slovenska máme vyhliadnuté projekty i v Poľsku a Nemecku.
Štyridsať percent EPH vlastní i Petr Kellner, najbohatší Čech. Do privatizácie teplární teda chcel ísť aj on...
Áno, zatiaľ sme sa v rámci akcionárskej štruktúry na strategických krokoch vždy dohodli a dúfam, že to bude pokračovať.
Pýtala som sa i preto, že od roku 2003 ste boli partnerom v J&T a urobili ste tu naozaj veľké obchody. Vznikom EPH ste možno stratili akúsi rodinnú atmosféru a viacero obchodov musíte obhajovať viac ako dosiaľ.
Petr Kellner je určite výborný vyjednávač a mimoriadne silná osobnosť, od ktorej sa dá veľa naučiť. O všetkých krokoch EPH je informovaný. Len čo sa v biznise odložia emócie a používajú sa argumenty, čo doteraz vždy bol prípad EPH, všetko ide tým správnym smerom. Mnohé veci musíme odargumentovať, ale opakujem – vždy sme sa dohodli.
V akých biznisoch bude EPH rásť? Iba v regulovaných energetických aktívach?
Vidím priestor na rast, a to v dvoch sférach. Prvou sú regulované energetické aktíva – rásť by sme tu mohli napríklad i cez slovenské teplárne, v minulosti sme sa zaujímali o poľské firmy Energa a Enea. Druhou sférou je výroba elektrickej energie najmä na báze hnedého uhlia, kde je veľa príležitostí predovšetkým v Nemecku. Naše ciele sú teda jasné. Chceme rásť, aby sme dosiahli určitú veľkosť, ktorá by nás zaradila ešte zreteľnejšie do línie európsky významných energetických firiem.
Dá sa to konkretizovať na číslach?
V tomto roku by sme chceli na úrovni EPH dosiahnuť EBITDA 500 miliónov eur. To je náš cieľ. Vízia je dvojnásobná, teda jedna miliarda eur. V súčasnosti je naša EBITDA asi 370 – 380 miliónov eur, podľa kurzu. Chcel by som zdôrazniť, že hoci sme vznikli na báze podnikov, ktoré patrili v minulosti J&T, my nie sme finančný investor, ale strategický. Pokiaľ by sme mali byť k niekomu principiálne prirovnávaní, tak rozhodne nie k Pente, ale skôr k Agrofert Holdingu Andreja Babiša. A to i napriek tomu, že sme v mnohých veciach rozdielni.
Kto je Daniel Křetínský
Brnenský rodák je absolventom Právnickej fakulty Masarykovej univerzity. V J&T začal pracovať v roku 1999. Partnerom skupiny sa stal v roku 2003. O šesť rokov neskôr získal 20 percentný podiel vo vznikajúcom Energetickom a průmyslovom holdingu, ktorého spolumajiteľmi sú J&T a skupina PPF českého miliardára Petra Kellnera.