Európska centrálna banka (ECB) pripravuje štúdiu o mechanizme výmenných kurzov (známeho aj ako ERM II), podľa ktorého sa musia meny budúcich členských krajín eurozóny pohybovať oproti euru v intervale do 15 % okolo stredového kurzu počas dvoch rokov prístupového procesu. Štúdia koliduje s narastajúcimi obavami, že krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) môžu priťahovať útok špekulačného kapitálu na svoje meny. KSVE, vstupujúce do EÚ v roku 2004 -- predovšetkým Poľsko a Česká republika, ale aj Slovensko -- zaznamenali prudké posilňovanie svojich mien. Maďarsko už aj zažilo jeden útok špekulantov. Tieto meny môžu tak rýchlo, ako zosilneli, aj zoslabnúť. ECB študuje režimy devízových kurzov desiatich krajín vstupujúcich do EÚ. Rozhodnutie o zmenách v ERM bude politické a rozhodnú o nich lídri EÚ, očakáva sa však, že budú vychádzať z podkladov štúdie ECB.
ERM je akoby čakáreň, kde ašpiranti na členstvo v menovej únii dokazujú správnosť svojich hospodárskych, hlavne rozpočtových, politík a snažia sa presvedčiť trhy, aby obchodovali s ich menami počas dvoch rokov v pásme do 15 %, kým nebudú pevne zomknuté do jednotnej meny. Ak mena začne atakovať hornú alebo dolnú hranicu povoleného intervalu, národná centrálna banka so súhlasom ECB intervenuje na devízových trhoch. V teórii to znie síce rozumne, devízové trhy sú však len veľmi ťažko predvídateľné a pomerne často testujú meny a ochotu vlád obraňovať ich. To sa stalo, napríklad, v roku 1992, keď Taliansko a Británia opustili ERM po mohutných útokoch devízových obchodníkov na ich meny. Okrem toho, ak krajina vstúpi do mechanizmu ERM, stráca kontrolu nad svojimi rozhodnutiami o intervencii. ECB má totiž posledné slovo a môže zastaviť intervencie, ak by ich vnímala ako hrozbu pre svoj primárny cieľ -- cenovú stabilitu.