Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2010 bude povinný podať daňovník, ak za toto zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy presahujúce 50 percent sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenej pre zdaňovacie obdobie 2010, to je 2 012,85 eura (50 % zo sumy 4 025,70). Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v zdaňovacom období 2010 totiž ostala na úrovni nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenej pre rok 2009. Pri dosiahnutí príležitostného príjmu nad hranicu 925,95 eura sa do základu dane zahrnie len suma prevyšujúca túto oslobodenú sumu. Rovnaká suma sa uvádza do daňového priznania.
Suma nižšia ako 925,95 eura sa do daňového priznania neuvádza vôbec.
Ak je váš príležitostný príjem napríklad 3-tisíc eur, od tejto sumy odrátate od dane oslobodenú sumu 925,95 eura a výsledok 1 086,90 eura potom priznáte v daňovom priznaní.
Čo s výdavkami
K takto zníženej sume daňového základu si môžete ešte uplatniť výdavky. Pri príležitostných príjmoch ide o reálne preukázateľné výdavky, ktoré musíte aj vedieť doložiť alebo paušálne výdavky 40 percent. Pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva si však môžete uplatniť paušálne výdavky 25 percent. Výdavky, ktoré sa daňovník rozhodol uplatniť -- či už sú reálne preukázateľné alebo paušálne -- nie je možné uplatniť v plnej výške, ale len v pomernej. Najskôr si musíte zistiť pomer medzi príjmom zahrňovaným do základu dane (rozdiel medzi dosiahnutým príjmom a sumou 925,95 eura) a celkovou výškou dosiahnutého príjmu. Takýmto pomerom musíte krátiť aj výdavky.
Príkazná zmluva
Jana je zamestnankyňou v trvalom pracovnom pomere. Okrem toho uzavrela príkaznú zmluvu s firmou na sumu 1 500 eur. "Vo všeobecnosti platí, že ak sa na základe príkaznej zmluvy uzatvorenej s fyzickou osobou -- občanom podľa Občianskeho zákonníka vykonávajú činnosti na pokyny príkazcu, príjmy z takejto zmluvy (bez ohľadu na druh uzatvoreného právneho vzťahu) sa považujú za príjmy zo závislej činnosti. Tieto príjmy zdaní zamestnávateľ preddavkom na daň, respektíve zrážkovou daňou," hovorí Beáta Uhrinová, riaditeľka odboru služieb verejnosti Daňového riaditeľstva. Upozornila pritom na to, že ak je príkazná zmluva uzatvorená s podnikateľom, ktorého predmetom činnosti je činnosť, na ktorú bola príkazná zmluva uzatvorená, ide o príjem z podnikania. Odmena sa mu vyplatí v "hrubom" a podnikateľ tento príjem zahrnie do svojich príjmov z podnikania.
V tomto prípade nie je podľa Uhrinovej jasné, či zamestnankyňa uzatvorila príkaznú zmluvu so svojím zamestnávateľom alebo s inou firmou. V prípade uzatvorenia tejto zmluvy so svojím zamestnávateľom, príjem zdaní zamestnávateľ spolu v úhrne so mzdou v mesiaci vyplatenia odmeny. Ak sa príkazná zmluva uzatvorí s inou firmou , príjem zdaní vyplácajúca firma a následne vystaví aj doklad -- potvrdenie o vyplatení príjmu a výške zrazených preddavkov (zrazenej dani). "Zamestnankyňa môže do 15. februára 2011 požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ak poberá v roku 2010 len príjmy zo závislej činnosti, alebo podá sama daňové priznanie.
Príklady zdanenia príležitostných príjmov
Finančný sprostredkovateľ a vinár
Jozef je finančný sprostredkovateľ. Pracuje pre poisťovňu na živnosť a príjmy zdaňuje podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania). Popri tomto príjme mal ešte v tomto roku príjem z predaja vína 700 eur a 200 eur zarobil na zmluvu o dielo.
Pri obidvoch týchto príjmoch ide o príležitostný príjem, pretože týmto činnostiam sa Jozef ako finančný sprostredkovateľ nevenuje pravidelne. Keďže spolu takto zarobil menej ako 925,95 eura, nemusí tieto príjmy uvádzať v daňovom priznaní.
Prenájom auta
Katarína je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere. So súkromnou firmou uzatvorila zmluvu o prenájme svojho auta na 14 dní. Firma jej za to zaplatila 980 eur.
Katarína si musí sama zdaniť príjmy zo zamestnania i z prenájmu auta na tlačive typu B. Do daňového priznania zapíše príjmy zo zamestnania na základe potvrdenia od zamestnávateľa a pri príjme z prenájmu zapíše len rozdiel príjmu a sumy oslobodenej od dane, teda 980 eur -- 925,95 eura = 54,05 eura.
Štátny zamestnanec a včelár
Jozef je štátny zamestnanec. Okrem toho je včelárom. Tento rok predal med za 1 800 eur.
Zárobok z predaja medu prevyšuje sumu oslobodenú od dane 925,95 eura o 874,05 eura. Daňové priznanie teda musí podať sám. Do daňového základu dá len sumu 874, 05 eura -- je to jeho zdaniteľný príjem z príležitostnej činnosti.
Uplatní si pritom paušálne výdavky 25 % z príjmov, to je 450 eur.
Tieto výdavky potom upraví pomerom, aký je medzi príjmami zahrňovanými do základu dane a príjmami celkovými (874,05 / 1800 = 48,56 %)
Do základu dane zahrnie len výdavky vo výške 48,56 % x 450 eur, to je 218,52 eur.
Rozdiel medzi príjmami a výdavkami tvorí základ dane 874,05 -- 218,52 = 655,53 eura. Z neho sa vypočíta 19 % daň, čo je 124,55 eura.
----------------------------------------