Cesta Toma Bermana nesmerovala ako cesta väčšiny Wintonových detí do Anglicka. Išla ďalej. Mal 5 rokov a šťastie, že sa z Československa dostal do dobrej škótskej rodiny. "Príliš si to nepamätám, myslím, že som bol veľmi vystrašený. Nenechal som žiadnych ľudí priblížiť, skrýval som sa pod stolom. Museli sa cítiť hrozne," rozpráva o prvých dňoch vo svojej adoptívnej rodine Tom Berman. Vzťahy sa rýchlo zlepšili a on žil v rodine až pokým nedokončil strednú školu. "Nemali žiadne deti, takže som bol jediné dieťa." Adoptívny otec zomrel, keď mal Tom dvanásť rokov, s pestúnskou mamou sa stretával až do polovice osemdesiatych rokov, kedy zomrela aj ona.
Dnes špičkový vedec si na roky odlúčené od rodiny pamätá skôr z listov vlastnej mamy, ako zo svojej pamäti. Všetky ich má dnes odložené. "Posledný list prišiel tesne predtým, ako boli rodičia poslaní do Terezína."

Odborník na pitnú vodu
Po strednej škole chcel odísť Tom Berman do Izraela a bývať v kibutzi. "A to presne som aj urobil, lebo po vojne som nemal žiadnych živých príbuzných v Československu." V polovici päťdesiatych rokov dostal príležitosť ísť do USA študovať poľnohospodárstvo, a neskôr si urobil aj doktorát z mikrobiológie. "Medzitým som sa oženil, a keď som skončil štúdium, spolu s deťmi, vtedy dvomi, dnes ich máme už tri, sme sa vrátili do Izraela. Po pár rokoch som sa začal podieľať na štúdiu mikrobiológie vody." Požiadali ho založiť laboratórium na štúdium ekológie a mikrobiológie najväčšieho zdroja pitnej vody v Izraeli - Galilejského mora. Z Toma Bermana sa tak postupne stal jeden z najväčších odborníkov na pitnú vodu v Izraeli.

Do Československa sa vrátil až v roku 1964. Na návštevu. "Prišli sme do môjho rodného mesta a do domu mojich rodičov, ale bývala tam iná rodina." Dnes sú Bermanovci s majiteľmi domu priatelia a navštevujú ich vždy, keď zavítajú na Slovensko.

Koľaj medzi životom a smrťou
Ani Tom Berman však netušil o existencii nejakého Nicholasa Wintona, až pokým neobjavil o ňom článok a nezavolal pánovi, ktorý v ňom bol spomenutý. Keď mu Tom povedal svoje meno, pán na druhom konci ho po pár minútach našiel vo svojom zozname. Vlastne, v zozname Nicholasa Wintona. O pár mesiacov na to sa Tom Berman stretol s Nicholasom Wintonom osobne. "Prvé, čo mi povedal, bolo: Prečo ma neprídeš navštíviť?" A odvtedy sa mikrobiológ a jeho záchranca stretávajú vždy, keď Tom navštívi Anglicko.

Tom Abeles si uvedomuje, aká tenká bola v roku 1939 koľaj medzi životom a smrťou. I preto nastúpil v septembri 2009 so svojou dcérou a dvoma vnučkami znovu na vlak na trase Praha - Londýn. Na Wintonov vlak, ktorý si aj o sedemdesiat rokov pamätá 669 dnes už dôchodcov a ich rodín.