Patrí k najlepším prorokom súčasnosti. Má ostrý jazyk, priazeň médií a je držiteľom Nobelovej ceny za ekonómiu. Dostal ju za novú teóriu obchodu, ktorá sa zaoberá zemepisnou polohou krajín a ich konkurenčnými výhodami. Podľa niektorých kritikov však cenu nedostal za výskum, ale skôr za svoje novinové články.
Pozornosť na seba pútal svojimi provokatívnymi názormi už pred hospodárskou krízou, ale až zrútenie svetovej ekonomiky ho vynieslo do centra mediálnej pozornosti. Teraz si užíva svojich 15 minút slávy a vie, že jeho slovám načúvajú odborníci, investori, aj laická verejnosť. Jeho meno sa v titulkoch popredných spravodajských agentúr objavuje takmer denne.
Krugman komentuje stav amerických bánk, rast cien ropy či vplyv globálneho otepľovania na hospodárstvo. Jeho blog na stránkach New York Times patrí k najnavštevovanejším v odbore. Svojou vlastnosťou hovoriť za každých okolností to, čo si myslí, si však narobil aj mnoho nepriateľov. "Som rebel od prírody," tvrdí o sebe 65-ročný ekonóm. No nie všetci si to myslia. "Je čím ďalej, tým priamočiarejší. Bohužiaľ, veľká časť toho, čo hovorí, nie je pravda," povedal o ňom napríklad Daniel Klein, profesor ekonómie na George Mason University.
Krugman sa na rozdiel od svojho kolegu Nouriela Roubiniho nepreslávil vizionárskou predpoveďou hospodárskej krízy. Podobne ako mnoho ďalších ekonómov upozorňoval na neprimeranú cenu nehnuteľností, drvivé dôsledky prasknutia realitnej bubliny, ale krízu nepredpokladal. "Netušil som, že sa to skončí tak zle," povedal Krugman.
Slávu si získal skôr ako večný kritik najmä americkej vlády. "Skutočným hriechom Fedu a Bushovej administratívy bolo to, že nedokázali úspešne kontrolovať trhy, ktoré sa utrhli z reťaze," napísal v New York Times v januári minulého roka. Mediálnu pozornosť a priazeň verejnosti mu zaistilo i napádanie invázie do Iraku a Bushovej politiky nízkych daní a vysokých verejných výdavkov.
Avšak kritiku si od neho pravidelne vysluhuje aj Barack Obama. Krugman mu vyčíta, že sa snaží zachrániť finančný systém, ktorý kríza dávno zničila. "Predpokladám, že banky sú seriózne organizácie a bankári vedia, čo robia," povedal v rozhovore pre Newsweek.
S prezidentom sa však nikdy osobne nestretol, vraj ho popudilo, že Obama nesprávne vyslovuje jeho meno. O súčasnom ministrovi financií Timothym Geithnerovi a a jeho spolupracovníkoch pre zmenu hovorí ako o bábkach ovládaných Wall Streetom. A zatiaľ čo analytici a médiá v júni jasali nad známkami ekonomického oživenia, Krugman neochvejne vyhlasoval, že svetovú ekonomiku čaká ešte bolestné obdobie, akým prechádzalo Japonsko v 90. rokoch.
Snaha ísť proti prúdu ho sprevádzala počas celej kariéry. V roku 1992, keď bol do prezidentského kresla zvolený Bill Clinton, mu Krugman na otázku "Môžeme vôbec mať vyrovnaný rozpočet a reformu zdravotníctva?" nemilosrdne odpovedal, že nie. Podľa všetkého ho to vtedy stálo miesto ministra v Clintonovom tíme.
Za príklad Spojeným štátom dáva Švédsko, ktoré podľa neho urobilo dobre, keď na začiatku 90. rokov znárodnilo svoje banky. Krugmanov obdiv si vyslúžil i britský premiér Gordon Brown, ktorého pochválil za rýchlu záchranu problémových bánk. "Britská vláda šla priamo k jadru problému a s ohromujúcou rýchlosťou ho začala riešiť," napísal v New York Times.
Tiež Krugmanov najväčší vzor pochádza z Európy. Je ním jeden z najvýznamnejších ekonómov minulého storočia, Brit John Maynard Keynes, ktorého ekonomická teória stála pri zrode vládneho záchranného plánu New Deal, ktorý mal Spojené štáty dostať z krízy v 30. rokoch.
Paul Krugman sa narodil do rodiny židovských emigrantov z Ruska. Domovom mu bol newyorský Long Island. Na strednej škole si ako triedny "šprt" veľa rešpektu od spolužiakov nevyslúžil. Do sveta spoločenských vied ho vraj v mladosti priviedli knihy Isaaca Asimova. "Šprti v nich zachraňovali svet, písali na tabule rovnice a hovorili: ,Keď sa tým nebudeme riadiť, celá civilizácia sa zrúti a čaká nás tisíc rokov chaosu.` Táto predstava jednoduchých riešení sa mi páčila," hovorí Krugman. Ekonómiu študoval na Yalovej univerzite, kde neskôr pôsobil ako profesor. Vo svojich 29 rokoch sa zaradil medzi špičku vo svojom odbore, keď sa ocitol v poradnom tíme prezidenta Reagana.
Skôr ako v roku 2001 skrachoval Enron pod ťažobou účtovných škandálov, Krugman bol jedným z jeho poradcov. Od roku 2000 vyučuje na univerzite v Princetone a prednáša aj na ďalších školách. Podľa jeho slov ho však získanie Nobelovej ceny a pozornosť médií nezmenili. "Na rozdiel od niektorých iných laureátov Nobelovej ceny som univerzitu nepožiadal o lepšie parkovacie miesto," pripomenul Krugman.