Peter podniká už 5 rokov. Kúpil si nehnuteľnosť, ktorú využíva na podnikanie, ale aj na bývanie. Novela zákona o DPH mení pravidlá odpočtu dane pri takejto nehnuteľnosti. Zároveň bude môcť daňový úrad sledovať účel použitia nehnuteľnosti namiesto desať až dvadsať rokov.
Dnes je možné odpočítať zaplatenú daň z nakúpených tovarov a služieb iba vtedy, ak tieto tovary a služby budú slúžiť na uskutočnenie zdaniteľných plnení podnikateľa, ktoré sú predmetom dane. Je to len v prípade, ak zdaniteľná osoba používa tovary a služby pri svojej podnikateľskej činnosti. Toto pravidlo sa pri nadobudnutí nehnuteľného majetku a súvisiacich výdavkov v novele spresní a sprísni "Zmeny sa dotknú hlavne podnikateľov -- fyzických osôb, ktorí sú platitelia DPH a kúpia si nehnuteľnosť na podnikanie a súčasne ju budú využívať napríklad aj na bývanie. Podľa jednej zo základných zásad DPH je nárok na odpočítanie dane na vstupe len vtedy, ak sa nakúpené tovary a služby použijú na účely podnikania. Pri nákupe pre súkromnú spotrebu nárok na odpočítanie DPH nie je. Pri kúpe nehnuteľnosti, o ktorej kupujúci vie, že ju bude používať súčasne na podnikanie aj na iný účel ako na podnikanie, by si teda mal môcť odpočítať DPH len v pomere, v akom nehnuteľnosť používa na podnikanie," hovorí Jana Škvarková z KPMG.

Nehnuteľný majetok inak
"Novela jasne stanovuje, ako postupovať pri odpočítaní DPH z nakúpeného hmotného majetku, pri ktorom už pri obstaraní daňovník vie, že bude používaný na podnikanie (to je na uskutočnenie zdaniteľných plnení) a čiastočne na iný účel ako na podnikanie (napríklad na súkromné použitie). Zároveň sa predlžuje lehota, počas ktorej sa sleduje účel použitia nehnuteľného majetku z 10 rokov na 20," hovorí Milan Šaran zo spoločnosti Mazars.
Doteraz platný zákon dával platiteľovi dane na výber. Znamená to, že ten si už hneď pri obstaraní hmotného majetku mohol uplatniť iba pomerné odpočítanie DPH na vstupe (ak už pri kúpe vedel, že majetok bude iba čiastočne používaný na podnikanie) -- to je len vo výške zodpovedajúcej použitiu tovaru na podnikanie.
Druhá možnosť bola, že si platiteľ odpočítal DPH na vstupe v plnej výške, avšak následne v ďalších obdobiach musel z časti, ktorá neslúžila na podnikanie, odviesť daň. "Od 1. januára 2011 novela sprísňuje podmienky odpočítania DPH pri obstaraní nehnuteľného majetku, ktorý bude čiastočne používaný na podnikanie, ako aj na iný účel. Platiteľ dane už nebude mať na výber, ale bude musieť už pri obstaraní nehnuteľnosti rozdeliť vstupnú daň na časť, ktorú môže, a ktorú nemôže odpočítať z dôvodu použitia nehnuteľnosti aj na iný účel ako podnikanie."
V praxi to podľa Šarana znamená, že už nebude možné odpočítanie DPH na vstupe v plnej výške a následné "dodanenie" tej časti, ktorá neslúži na podnikanie. Šaran pripomína, že toto pravidlo sa od januára bude vzťahovať iba na nehnuteľný majetok. Pri hnuteľnom majetku sa môže stále daňovník rozhodnúť, aký spôsob si zvolí.

Čo pri zmene
V prípade zmeny účelu použitia nehnuteľného majetku až po jeho zaradení je platiteľ dane povinný upraviť odpočítanú daň v tom kalendárnom roku, v ktorom zmenil účel použitia majetku. Tento princíp sa v zásade nemení. Jedinou zmenou je, že účel použitia nehnuteľného majetku sa už bude sledovať nie 10, ale až 20 rokov.
Šaran pripomína, že tieto zmeny sa budú týkať iba takého nehnuteľného majetku, ktorý daňovník nadobudne alebo vytvorí po 31. decembri 2010.