Súčasný platný zákon o sťažnostiach bol prijatý v roku 1998 a odvtedy bol novelizovaný iba raz, aj to bola minimálna zmena. Zákon podľa advokáta Andreja Šabíka napríklad neobsahuje možnosť podať sťažnosť faxom alebo elektronicky. Nedostatočne je definovaná príslušnosť na vybavenie sťažnosti, problematický je aj systém kontroly vybavovania sťažností, ukladanie poriadkových opatrení zamestnancom a nie orgánu verejnej správy a pod. Úplne absentuje vymedzenie vzťahu k Správnemu poriadku (zákon číslo 71/1967 Zb).
Aká je prax?
"Sťažnosť vybavuje vedúci orgánu verejnej správy, voči ktorému táto sťažnosť smeruje, takže nie je zabezpečené objektívne prešetrenie sťažnosti. Drvivá väčšina sťažností je preto vyhodnotená ako neopodstatnená. Pokiaľ sťažovateľ požiada o kontrolu vybavenia svojej sťažnosti, opätovne ju vybavuje ten istý orgán verejnej správy a dostane rovnakú odpoveď,“ hodnotí prax Šabík. Aj preto sa sťažovatelia obracajú na prokuratúru, ktorá je potom zaťažená podnetmi, ktoré by sa mali vybaviť v rámci zákona o sťažnostiach.
Nový zákon
Návrh nového zákona o sťažnostiach na rokovanie legislatívnej rady vlády predložil vedúci Úradu vlády SR, keďže táto povinnosť vyplýva z legislatívneho plánu ešte na rok 2008. Legislatívna rada vlády návrh prerokovala 13. januára. Sformulovala k návrhu pripomienky a navrhla ho vláde schváliť. Do dnešného dňa sa návrh na rokovanie vlády nedostal, čo možno podľa Šabíka hodnotiť tak, že "návrh tohto zákona nie je prioritnou úlohou vlády“.
Zdôraznil však, že pripravovaný zákon prináša viacero pozitívnych zmien. "Ide najmä o možnosť podávania sťažností faxom a elektronicky, presnejšie definovaná príslušnosť na vybavenie sťažností, uvedenie povinných náležitostí sťažnosti, pričom ich neuvedenie má za následok odloženie sťažnosti bez meritórneho vybavenia, možnosť podať sťažnosť prostredníctvom zástupcu na podanie sťažnosti, možnosť podať sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti a proti odloženiu sťažnosti, čo je možné považovať za opravný prostriedok, ukladanie poriadkových opatrení vo vzťahu k orgánu verejnej správy a nie vyvodzovanie zodpovednosti voči zamestnancom.
"Najväčší aplikačný problém súčasného zákona však ostal nedotknutý a tým je vybavovanie sťažnosti tým istým orgánom, proti činnosti, resp. nečinnosti ktorého sťažnosť smeruje,“ dodal Šabík.