Znie to ako stará dobrá pesnička z komentárov o akciových trhoch. Bežnému pozorovateľovi sa môže zdať, že najhoršie už je za nami a všetko sa zase vráti do svojich zabehnutých koľají.
Avšak na to, aby sa skutočne a hodnoverne dalo posúdiť budúce smerovanie amerických akciových trhov, je dôležité ignorovať „mediálnych povzbudzovačov" a ich večne rastúce grafy, a nazrieť hlbšie do útrob americkej ekonomiky. Je potrebné uznať, že nárasty akcií za posledných šesť mesiacov sú značné, problémom je, že sú odtrhnuté od reality. Úspechy na akciových trhoch v skutočnosti neboli vôbec premietnuté v reálnej ekonomike. Bankový analytik ktorejkoľvek banky pôsobiacej na Slovensku by intelektuálne konštatoval, že vývoj akcií vždy predvída vývoj reálnej ekonomiky minimálne o šesť mesiacov. Avšak pohľad do čo i len najbližšej histórie akciových trhov hovorí, že táto učebnicová teória je len bohapustý mýtus propagovaný osnovami vysokých škôl z minulého storočia. Pravdou zostáva, že americká ekonomika zápasí s hlbokou recesiou, rastúcou nezamestnanosťou, padajúcim dolárom a klesajúcimi ziskami spoločností. Otázkou však stále zostáva, prečo akcie tak prudko narástli?
V prvom rade, súčasné nárasty sú úzko späté s výsledkami finančného sektora. Bankám a poisťovniam výrazne dopomohla nová americká vláda na čele s Barackom Obamom, ktorá aj napriek hlbokým obetiam na morálke a obrovským škodám na štátnom rozpočte zachraňovala a rozdávala balíčky celému bankovému sektoru. Straty z bánk tak boli priamo prevedené na amerických daňových poplatníkov, ktorí za to skôr či neskôr dostanú slušný účet a je úplne jedno, či to bude vo forme vyšších daní alebo vysokej inflácie. Vyhnúť sa tomu určite nemôžu. Americkým bankám pomáha vláda aj cez monetárnu politiku. Takmer nulové úrokové sadzby podporujú banky v možnostiach zvyšovania obchodných marží, čím priamo zvyšujú aj svoje zisky. No a v neposlednom rade vláda dotáciami veľkých bánk dala jednoznačný signál všetkým akciovým investorom, ktorí verili v teóriu „príliš veľký na to, aby padol". Týmto neštandardným spôsobom vláda povýšila investície do bankovníctva na takmer bezrizikové investície, ktoré sú garantované štátom.
Aký je výsledok? Zisky bánk vystrelili do nebies. Presne tak to bolo aj v prípade jednej z najväčších americkým bánk JP Morgan, ktorá v októbri vyhlásila, že jej zisky narástli z druhého na tretí štvrťrok viac ako sedemnásobne. Celkovo finančný sektor v indexe S&P 500 narástol o 66 % viac ako všetky ostatné sektory.
V druhom rade, šesťmesačné nárasty sú zreteľne len odrazom z obdobia hlbokých strát v treťom štvrťroku 2008. Väčšina investorov vtedy panicky vypredala väčšinu svojich akciových
investícií a nahradila ich nadhodnotenými dlhopismi a termínovanými vkladmi. Avšak začiatkom tohto roka dorazila na trhy nákupná panika a investori už nemali inú možnosť, ako redemovať bezúročné vklady v bankách a vrátiť ich späť do akcií.
V treťom rade, aj keď ekonomika je v hlbokej recesii a firemné zisky klesajú, tak americkí vládni činitelia vyznievajú ako keby brali silné dávky antidepresív. Je možné, že túto pozitivistickú kampaň rozbehli v dobrom úmysle naštartovať ekonomiku, avšak ich vyhlásenia znejú príliš nedôveryhodne. Vláda sa tak znížila na úroveň bankových analytikov a iných roztlieskavačov Wall Street, ktorí svorne tvrdia, že americké firmy sú na tom lepšie než sa očakávalo, a preto ozdravenie ekonomiky sa neodvratne blíži.
Akciové trhy v skutočnosti predbehli vývoj reálnej ekonomiky nie o niekoľko mesiacov, ale o niekoľko rokov. Dá sa však to isté konštatovať aj o akciových trhoch v rozvojových krajinách? Sotva. Krajiny BRIC-u (Brazília, Rusko, India a Čína) a aj krajiny CAN-u (Kanada, Austrália a Nový Zéland), ktoré zásobujú krajiny BRICu väčšinou nerastných surovín, sú voči USA v takmer absolútnom ekonomickom protiklade.
Niektorí európski, ale aj americkí investori si už všimli tieto otvárajúce sa nožnice a začali presúvať svoje aktíva do iných ako amerických akcií. Avšak, na veľké prekvapenie zdravého rozumu, väčšina aktív v EÚ a v USA je aj naďalej uložená v amerických akciách.
Rastislav Vasilišin, Virtuse Wealth Management