Trh s pôdou u nás nebeží naplno. Nie sú u nás ešte makléri, ktorí by vyhľadávali takýto produkt vhodný pre záujemcov, či už našich, alebo zo zahraničia. Ani banky nemajú v tom dostatočnú úverovú politiku.
U nás sa ešte stále používa úradná cena pôdy. Prečo?
Vyznačuje sa napríklad v oficiálnych dokumentoch pri zábere pôdy, keď sa určuje jej približná cena, tiež ak sa robia rôzne odhady, ktoré nemajú komerčný charakter a pri ktorých je cena len orientačná. Pokiaľ však ide o obchod s pôdou, cena je vždy trhová.
Ďalšia je cena určená zákonom, ktorá je podkladom pre dane z nehnuteľností vyberané obcami. Tá robí nájomcom vrásky na čele...
Áno. Hodnota ornej pôdy a trvalých trávnych porastov vynásobená výmerou je základom dane z pozemkov. Pre každú pôdu, teda každú bonitovanú pôdno-ekologickú jednotku, tzv. BPJE, je určená cena. Z nej sa odvodzuje daň, ktorá je základná, ale príslušná obec ju môže zvýšiť až na 20-násobok.
Pre poľnohospodárov by bola základná daň prijateľná, možno ešte aj jej trojnásobok. No ak obce využijú možnosť daň niekoľkonásobne zvýšiť, poľnohospodári platia za pozemky, na ktorých hospodária, obrovské peniaze. To už treba pokladať za ich zdieranie.
Družstvá nemôžu túto daň preniesť na vlastníkov pôdy, ktorú majú v nájme?
Nie, keďže v prvom rade ju musia platiť ony ako užívatelia pôdy. Ak pôdu nik neužíva, vtedy daň prechádza na vlastníka.
Funguje u nás vôbec trh s pôdou?
Nefunguje na takej úrovni, ako by sme si predstavovali. Sú mnohé príčiny. Jednak je malý, záujem o kúpu a predaj pôdy sa nerozvinul. Skôr k nám prichádza záujem zo zahraničia. Nemáme však vytvorené základné štruktúry, ktoré by trh zabezpečovali.
Čo chýba?
Napríklad poradenstvo v tejto oblasti -- maklérov, ktorí by vyhľadávali pôdu a jej vlastníkov. Pôda sa môže vyhľadávať aj tak, že niekto má záujem o nejaký druh pozemku. Napríklad o pôdu, ktorá je vhodná na pestovanie nejakej špeciálnej plodiny. Teoreticky by takéto informácie pre maklérov s pôdou dokázal sprostredkovať aj náš ústav. Väčšina predajov sa však dnes uskutočňuje po známosti.
Problémom je aj rozdrobené spoluvlastníctvo. Pozemky by sa mali sceliť pozemkovými úpravami. Tie sú však pre štát finančne náročné. Ako teda ďalej?
Aj toto je veľký problém. Je pravda, že pozemok nemôže predať užívateľ, ale len jeho vlastník. Problémom je aj to, že banky na také kontrakty nie sú pripravené. Nemajú vytvorené vhodné úverové podmienky na nákup pôdy. Pritom banka musí mať nejakú úverovú politiku v obchodoch s pôdou. Celý rad základných mechanizmov tu nefunguje a takto ani trh nie je taký, aký by mal byť.
Helena Kokolová
StoryEditor