Zamestnancovi počas PN v prvých desiatich kalendárnych dňoch dáva náhradu mzdy zamestnávateľ. Ak je chorý dlhšie, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenskú dávku. Tá sa poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré platí zamestnanec a jeho zamestnávateľ. Od 1. do 3. dňa PN má nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa len na 25 percent z denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa dostáva 55 percent.
Rozhodujúce obdobie
Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a je to vlastne hrubý príjem za celý predchádzajúci rok vydelený počtom dní v rozhodujúcom období. Obyčajne je ním predchádzajúci rok pred maródkou. "Rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet náhrady príjmu počas PN však nemusí byť len predchádzajúci rok. Napríklad, ak by začal zamestnanec pracovať 1. januára 2010 a ochorel by 4. augusta 2010, tak rozhodujúcim obdobím by bolo obdobie od 1. januára do 31. júla 2010 - to je do mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť," vysvetlila Miroslava Taláčová zo spoločnosti Kros. Podľa toho, ak by začal pracovať 1. augusta a ochorel by už 4. augusta, tak rozhodujúce obdobie je od 1. do 3. augusta - to je do dňa predchádzajúceho dňu vzniku dočasnej PN. Náhrada v čase choroby sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Ak si chorobu zamestnanec spôsobil sám, napríklad pod vplyvom alkoholu, náhrada sa mu kráti na polovicu. Vypláca sa v termíne výplaty, nezdaňuje sa a neplatia sa z nej odvody. Ak mu zamestnávateľ náhradu nevyplatil, môže si nárok uplatniť do troch rokov.
Katarína nastúpila do práce 5. januára a od 30. júla je chorá. Ako sa jej bude vypočítavať nemocenské? Predtým pracovala na dohodu. Ktoré rozhodujúce obdobie sa jej počíta? "Denný vymeriavací základ sa vyráta zo súčtu vymeriavacích základov na nemocenské poistenie od 5. januára do vzniku PN, teda do 29. júla. Treba ho vydeliť súčtom odpracovaných kalendárnych dní," hovorí Zdenka Mariášová zo mzdového oddelenia firmy KODAS Consulting. Pripomenula, že dohoda nie je príjem, ktorý sa zahŕňa do výpočtu nemocenského poistenia.
Ako sa však určí denný vymeriavací základ zamestnancovi, ktorý napríklad celý minulý rok pracoval na skrátený úväzok a od 1. mája tohto roku bol preradený na inú prácu, na plný úväzok s vyšším platom? Je správne počítať denný vymeriavací základ z minulého roka? Finančne je to pre neho nevýhodné, keďže mal nižší plat. Zdenka Mariášová hovorí, že tento zamestnanec na nemocenskej nestratí. "Tým že sa zmenil pracovný úväzok, zamestnancovi vzniká nové rozhodné obdobie pre výpočet nemocenských dávok a to od 1. mája. Minulý kalendárny rok sa do úvahy neberie."
Maximálna suma nemocenského
Ak zarábate napríklad 2-tisíc eur, nepočítajte s tým, že náhrada a nemocenská sa vám vypočíta z tohto vysokého základu. "Ak by mal zamestnanec v roku 2009 príjem vyšší ako bol maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, vypočíta sa denný vymeriavací základ len z tohto maximálneho vymeriavacieho základu a nie zo skutočného príjmu," hovorí Miroslava Taláčová. Do júna minulého roku bol strop 1 084,55 eura, od júla tohto roku je 1116,75 eura.
Nárok na nemocenské
Podmienky nároku na nemocenské, ktoré vypláca z poistenia Sociálna poisťovňa, sa pri zamestnancovi, podnikateľovi alebo dobrovoľnom poistencovi líšia. Zamestnancom vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN alebo od 1. dňa, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote. Tá trvá 42 dní po zániku nemocenského poistenia, u tehotnej je to pol roka. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba a podnikateľ majú nárok na nemocenské, ak v posledných 2 rokoch pred vznikom dočasnej PN-ky boli nemocensky poistení najmenej 270 dní. Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od 1. dňa choroby. Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni. Zamestnanec dostane od Sociálnej poisťovne 55 percent z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Na rovnakú nemocenskú má nárok zamestnanec, ktorý ochorel v ochrannej lehote, alebo mu zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej PN, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Sociálna poisťovňa im vyplatí od 1. do 3. dňa dočasnej PN 25 percent z denného vymeriavacieho základu a od 4. dňa je to 55 percent.
Príklad
Som živnostník a platím si nemocenské poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu - 319,58 eura. Ak ochoriem, na aké nemocenské dávky mám nárok a od koľkých dní? Ako si ich mám uplatniť, aké doklady, komu a dokedy mám predložiť? Stačí mi ospravedlnenie od lekára? Ako rýchlo mi potom poisťovňa vyplatí peniaze?
Pri ochorení má živnostník, ktorý musí byť nemocensky poistený minimálne 270 dní za posledné dva roky, nárok má na PN od prvého dňa, kedy ho lekár vypíše. Celú PN mu prepláca Sociálna poisťovňa vo výške 25 % z denného vymeriavacieho za prvé tri dni a 55 % za ostatné dni - maximálne po dobu jedného roka. Hlásenie o PN vystavené ošetrujúcim lekárom treba zaniesť na pobočku Sociálnej poisťovne a nemocenské mu Sociálna poisťovňa vyplatí do 20. dňa v nasledujúcom mesiaci.
Zdroj: KODAS Consulting