Pri zistení základu dane a daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roku 2003 sa použijú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Od 1. januára 2004 problematiku zdaňovania príjmov fyzických a právnických osôb upravuje nový zákon o daniach z príjmov č. 595/2003 Z. z., ktorý však ovplyvní základ dane roku 2003, a to v zmysle § 52 -- Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.
Zdaňovacím obdobím podľa § 49 ods. 1 zákona o daniach z príjmov platným na rok 2003 je kalendárny rok, ak zákon o daniach z príjmov alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V daňovom priznaní je daňovník povinný daň si sám vypočítať. Súčasťou daňového priznania je individuálna účtovná závierka za rok 2003. Účtovná jednotka je povinná predložiť daňovému úradu v termínoch na podávanie daňových priznaní zostavenú účtovnú závierku v dvoch vyhotoveniach. Jej súčasťou je súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky (nahradili prílohu). Obidva výkazy majú novú podobu (Úč POD 1-01 a Úč POD 2-01).
Vypočítanú daňovú povinnosť môže daňovník zaplatiť:
-- bezhotovostne (prevodom z účtu v banke na účet správcu dane),
-- v hotovosti poštovou poukážkou na účet správcu dane,
-- v hotovosti pri platbe do Sk 10 000 zamestnancovi správcu dane, ktorý je poverený platby na daň prijímať,
-- použitím preplatku na inej dani.
Daňové priznanie podáva
Daňové priznanie je povinná podať každá právnická osoba -- daňovník dane z príjmov právnických osôb, ak má príjmy, ktoré sú predmetom dane. Povinnosť podať daňové priznanie sa vzťahuje aj na zahraničné subjekty, ak majú zdroj príjmov na území SR, pri ktorých daň nie je vysporiadaná zrazením dane.
Daňové priznanie nepodávajú
-- daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku SR, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 18 ods. 2 zákona o daniach z príjmov a príjmy, ktoré sú zdaňované osobitnou sadzbou dane podľa § 36 ZDP,
-- rozpočtové a príspevkové organizácie, ak dosahujú okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane len príjmy oslobodené od dane
-- odborové organizácie, ak majú iba:
a) príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,
b) príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane,
c) príjmy z členských príspevkov, ktoré sú podľa § 19 ods. 2 písm. a) od dane oslobodené.
Predmet dane
Predmetom dane podľa § 18 zákona o daniach z príjmov sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania s majetkom, ak nie je ďalej ustanovené inak. Pod príjmami na účely tohto zákona sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.
Lehota na podanie daňového priznania
* Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v § 49 -- Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia sa použijú už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2003. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. Daňovník je povinný za zdaňovacie obdobie roku 2003 podať najneskôr daňové priznanie do 31. marca 2004 a v tejto lehote je povinný daň aj zaplatiť.
* Správca dane môže na žiadosť daňovníka alebo na vlastný podnet predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania, a to najviac o tri mesiace (do 30. júna 2004). V individuálnych prípadoch až do 30. septembra 2004, ak súčasťou príjmov sú aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
* Zmena oproti roku 2002 je aj v tom, že v prípade, ak daňové priznanie vypracoval daňový poradca, môže si daňovník predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania len na základe žiadosti daňovníka. Znamená to, že automatické predĺženie podania daňového priznania do 30. júna v prípade vypracovania daňového priznania daňovým poradcom padá.
Možnosti podania daňového priznania
Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb predkladá daňovník miestne príslušnému správcovi dane, v ktorého obvode pôsobnosti má právnická osoba svoje sídlo, na tlačive, ktoré sa oproti roku 2002 nezmenilo. Daňové priznanie je možné podať aj telefaxom alebo v elektronickej podobe, a to len v prípade, že obsah, usporiadanie a rozsah údajov sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom. Ak sa daňovník rozhodne pre tento spôsob podania daňového priznania, je potrebné ho doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa považuje za nedoručené.
Všeobecne pred vyplnením
Daňová povinnosť podnikateľských subjektov sa stanovuje percentuálnou sadzbou zo zisteného základu dane. Na rok 2003 v zmysle ustanovenia § 21 odseku 1 je platná sadzba 25 %. Zákon však pozná aj iné sadzby, a to v zmysle ustanovení § 21 odseku 2 a 3 sadzba dane je 15 % u daňovníkov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom a 18 % u daňovníkov, ktorí zamestnávajú aj zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Uplatnenie týchto sadzieb je však viazané na splnenie zákonných podmienok vymedzených v týchto ustanoveniach.
Pri zisťovaní základu dane sa u daňovníkoch účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vychádza z hospodárskeho výsledku účtovného, ktorým je rozdiel výnosov a nákladov. V tejto súvislosti len pripomenieme, že podnikateľom zapísaným v obchodnom registri vyplýva povinnosť vedenia podvojného účtovníctva z ustanovenia § 36 Obchodného zákonníka.
Základ dane sa zisťuje takým spôsobom, že hospodársky výsledok (účtovný) sa upravuje pripočítateľnými alebo odpočítateľnými položkami (zvyšuje alebo znižuje sa) podľa ustanovení § 23 -- 34 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
Konkrétne ide o postup, ktorým sa hospodársky výsledok:
-- zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa zákona o daniach z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške (§ 23 odsek 3 písm. a)),
-- zvýši o sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy daňovníka (§ 23 odsek 3 písm. b)). Do týchto súm patria poskytnuté zľavy pracovníkom, cenový rozdiel , ktorý vzniká medzi závislými osobami oproti cenám, ktoré by boli uplatnené medzi nezávislými osobami a pod.,
-- zvýši sa o sumy uvedené v § 24 odseku 3 (ide o typ daňových výdavkov, ktoré zákon podmieňuje ich úhradou), ktoré neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom boli tieto položky zaúčtované ako náklad. Výnimkou je len vytvorenie rezervy vo vzťahu k nevyplateným dovolenkám zamestnancov, ktorá sa uznáva za daňový výdavok v tom období, v ktorom je o nej účtované,
-- zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené a zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania,
-- zníži o sumy výdavkov (nákladov) podľa § 24 odseku 3 (ide o typ daňových výdavkov podmienených úhradou), ktoré neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, v tom zdaňovacom období, v ktorom k takémuto zaplateniu došlo,
-- zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo,
-- zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa § 24 odseku 3 a zvýši o tieto sumy v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.
Toto sú základné úpravy hospodárskeho výsledku podľa ustanovenia § 23, ktoré v takejto štruktúre vymedzuje aj samotná konštrukcia daňového priznania. V každom prípade však kategóriu daňových výdavkov v zmysle § 24, resp. nedaňových výdavkov v zmysle § 25 je potrebné chápať v priamej súvislosti na konkrétne podmienky toho-ktorého daňovníka.
Pozor na § 52 -- Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z., ktoré majú vplyv na základ dane z príjmov právnických osôb za rok 2003:
* V zmysle § 52 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, ktorý v odseku 1 upozorňuje na daňové povinnosti vrátane penále za rok 2003 a predchádzajúce roky, sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že postup úpravy účtovného hospodárskeho výsledku bude v režime zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
* Okrem iných odsekov § 52, ktoré je dôležité preštudovať, upozorňujeme aj na ods. 34, ktorý poukazuje na fakt, že tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky a služby, na nevyčerpané dovolenky a na vyplácanie prémií a odmien účtovaných do nákladov do 31. decembra 2003 sa zahrnie do daňových výdavkov.
* Ďalšou zmenou podľa § 52 -- Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia ZDP č. 595/2003 Z. z., ktoré majú vplyv na základ dane z príjmov právnických osôb za rok 2003 je, že bod 14 nedovoľuje zahrnúť do základu dane kurzové rozdiely vzniknuté z dôvodu neuhradených záväzkov a pohľadávok v súlade s Postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva § 24 ods. 5.
Základ dane
Pred vyčíslením konkrétnej daňovej povinnosti sa základ dane upravuje aj o odpočítateľné položky, ktoré vymedzuje zákon, ale len pri splnení podmienok, ktoré sú týmto zákonom vymedzené.
Najčastejšie pôjde o aplikáciu:
1. ustanovenia § 34, v zmysle ktorého od základu dane možno odpočítať:
-- preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka, na výhry, prémie z reklamných súťaží, z predajných, žrebovacích, výherných a podobných podujatí prístupných verejnosti a na ochutnávky výrobkov neuvedené v § 24 ods. 2 písm. u), najviac však do výšky 1 % zo základu dane,
-- preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou ich poskytovateľa, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje 300 Sk, najviac však do výšky 0,2 % zo základu dane,
-- preukázateľne vynaložené prostriedky na tzv. nosiče reklamných nápisov, ak sú vo vlastníctve tohto daňovníka a nie sú hmotným majetkom. Aj tento typ odpočítateľnej položky je limitovaný, konkrétne maximálnou výškou 2 % zo základu dane,
2. ustanovenia § 34 odseku 2, podľa ktorého možno odpočítavať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu, v ktorom vykázal daňovník po tejto strate kladný základ dane. Takto vzniknutú stratu možno odpočítavať rovnomerne počas piatich bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, t. j. 1/5, ale len za podmienky, že bude preinvestovaná na obstaranie hmotného investičného majetku najneskôr do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatnený odpočet pomernej časti straty.
Pozor, ak ide o uplatňovanie pomernej časti straty v 3. -- 5. zdaňovacom období, platí ešte ďalšia podmienka, že túto časť straty je možné odpočítať len do takej výšky, aby daňovníkovi ostal základ dane vyšší (nie rovný) ako 150 000 Sk,
3. ustanovenia § 20 odseku 7, podľa ktorého od základu dane je možné odpočítať poskytnuté dary obciam a iným právnickým osobám (nie fyzickým osobám, a to ani v tom prípade, ak by boli podnikateľské subjekty) so sídlom na území Slovenskej republiky, ak hodnota poskytnutého daru je aspoň 2 000 Sk. V súhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane.
Ak sa stanoví daňová povinnosť z takto upraveného základu dane, samotná daň sa môže ešte znížiť podľa ustanovenia § 35 odsek 16 o sumu:
a) 10 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou,
b) 24 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím,
ale len v tom prípade, ak daňovník, ktorý zamestnáva pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou, si neuplatňuje zníženú sadzbu dane podľa ustanovenia § 21 odseku 3. Ak by daňovník zamestnával takýchto pracovníkov len počas určitého zdaňovacieho obdobia, na uplatnenie zľavy je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
Daňové výdavky
Skôr ako začneme s vyčísľovaním základu dane, pozornosť budeme venovať hlavne § 24 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z., ktorý taxatívne vymedzuje, ktoré daňové výdavky sú výdavkami len za podmienky ich zaplatenia najneskôr do 31. januára 2004.
Hovoríme o výdavkoch dočasne neuznaných z dôvodu nezaplatenia:
-- príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona (napr. Komora notárov),
-- poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane (poistenie za prepravu tovaru, poistenie strojového zariadenia, poistenie zodpovednosti za škodu a pod.),
-- poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov, daňovníkom s príjmami podľa §7 a §10 ods. 1 písm. l), poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, hradené zamestnávateľom podľa osobitného predpisu s výnimkou nákladov, ktoré súvisia s náhradami miezd za nevyčerpanú dovolenku a s nevyplatenými prémiami a odmenami, ak sú súčasťou dohadnej položky, ktorá sa zahrnie do výdavkov v období, keď sa o nej účtuje,
-- daň z nehnuteľnosti, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti zaplatená daňovníkom, cestná daň, ako aj iné dane s výnimkou dane z dedičstva, dane z darovania, dane z príjmov právnických a fyzických osôb,
-- daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, ktorú je platiteľ povinný odviesť pri zrušení registrácie s výnimkou DPH vzťahujúcej sa na hmotný a nehmotný majetok, pričom o túto daň je povinný daňovník zvýšiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a o daň, ak na odpočet platiteľ dane nemá nárok, alebo ak uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom,
-- úhrady podľa § 22 ods. 1 písm. c) a d) bodov 1 a 2 plynúce daňovníkom, ktorí nemajú na našom území trvalý pobyt ani sídlo firmy. Zahraničný subjekt nemusí mať na našom území trvalé miesto na výkon podnikania, a predsa môže na našom území poskytovať služby. S cieľom minimalizovať špekulatívne nákladové položky u tuzemských daňovníkov, ktoré vznikali z dôvodu fakturovania najrôznejších, často nepodložených a nevykonaných služieb zo zahraničia, bolo priamo v zákone definované, že tieto výdavky na služby sú daňovými výdavkami až po zaplatení,
-- nájomné za veci s právom kúpy prenajatej veci,
-- úhrady za iné obchodné služby (kód klasifikácie produkcie 74.1) napr. právne poradenstvo, audítorské služby, preverovanie účtov, ostatné účtovnícke služby, daňové poradenstvo, prieskum trhu a iné,
-- odplaty za sprostredkovanie,
-- príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie určené výškou úhrnu zaúčtovaných miezd,
-- úroky z omeškania zaplatené veriteľovi za neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne do výšky určenej osobitným predpisom,
-- úroky z úverov a pôžičiek poskytnutých z iných zdrojov než sú banky a peňažné ústavy, ak sú v zmluve dojednané. Z uvedeného vyplýva, že výnimku predstavujú úroky platené tým podnikateľským subjektom, ktoré sú založené za účelom poskytovania úverov a pôžičiek, napríklad na základe zákona o bankách. Úroky z pôžičiek a úverov poskytnutých takýmito subjektmi sa do daňových výdavkov zahrnú už na základe predpisu v súlade so splátkovým kalendárom,
-- dobrovoľné príspevky tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov platené do Fondu na podporu zahraničného obchodu najviac do sumy 1 % ZD,
-- provízie za vymáhanie pohľadávky najmenej vo výške vyplatenej provízie (za podmienky, že provízia súvisí s dosiahnutým príjmom),
-- mzdové náklady vrátane náhrady mzdy a príjmy spoločníkov obchodnej spoločnosti a členov družstva zo závislej činnosti z tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,
-- odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
-- príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie najviac do výšky 10 % z tohto príjmu, najviac však 24 000 ročne.