Mnohým drobným živnostníkom pri ich podnikaní robí problém správne zaúčtovať náklady. Zjednodušiť si to však môžu
takzvanou daňovou evidenciou, ktorú zvládnu aj sami. "Je výhodná pre drobných podnikateľov, ktorí sú ,"neporiadni na doklady‘, neskoro či nepravidelne ich nosia na spracovanie svojej účtovníčke,“ hovorí daňová poradkyňa Iveta Jobová.
Len príjmy a výdavky
Viesť daňovú evidenciu umožnila minuloročná novela zákona o dani z príjmov. "Fyzické osoby využívajú možnosť vedenia daňovej evidencie v zmysle § 6 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,“ spresňuje hovorca Daňového riaditeľstva Miroslav Dobák. Zákon pritom presne určuje, kto ju vlastne môže viesť - fyzická osoba podnikateľ, ktorý nemá zamestnancov, a jeho ročný príjem nepresiahol 170-tisíc eur. Musí však vykazovať skutočné výdavky, to znamená, že nesmie využívať možnosť paušálnych výdavkov.
"Oplatí sa pre tých, ktorým stačí mať prehľad o daňových príjmoch a daňových výdavkoch, ktorý sa uvádza v daňovej evidencii v čase, keď sa príjmy a výdavky uskutočnili. Stačia pre nich dva stĺpce - príjem a výdaj, nie je povinnosť evidovať zvlášť výdavky v pokladnici a zvlášť v banke. Potrebná je však evidencia zásob a evidencia pohľadávok a záväzkov,“ vysvetľuje Jobová. A ak sa podnikateľ rozhodne, že bude vlastniť obchodný majetok, ktorý bude odpisovať, uplatní si aj výdavky spojené s týmto majetkom, čiže odpisy.
Vyhnúť sa pokutám
Zákon síce presne určuje, kedy ju živnostník môže využiť, nehovorí však nič o konkrétnych profesiách. "Môže ísť o remeselné živnosti, sprostredkovanie obchodu, služieb, finančné poradenstvo, môže to byť fotograf, maliar - záleží to len na rozhodnutí podnikateľa, či splní požadované podmienky,“ hovorí Jobová. Ak si túto možnosť zvolí, musí ju dodržiavať po celý rok. A naopak, ak počas roka poruší podmienky, napríklad začne zamestnávať ľudí, respektíve jeho zdaniteľný príjem prekročí spomínanú hranicu, musí sa v ďalšom roku vrátiť k jednoduchému alebo podvojnému účtovníctvu.
Výhodou môže byť aj to, že takýto podnikateľ vlastne nevedie účtovníctvo, a teda nie je účtovnou jednotkou. Preto nie je postihnuteľný za porušenie zákona o účtovníctve, za ktorý bývajú vysoké pokuty. Odpadne mu tiež povinnosť zostavovať účtovnú závierku či otvárať účtovné knihy.
Aj tak si však treba dať pozor na to, aby živnostník nezanedbal potrebné náležitosti dokladov. Evidencia síce uľahčuje spracovanie dokladov, no všetko musí byť preukázateľné. Tiež treba evidenciu archivovať.
Daňovú evidenciu možno viesť aj vtedy, ak má niekto živnosť popri pracovnej zmluve.
DPH nie je obmedzením, úver áno
Pre evidenciu sa živnostník pri splnení podmienok môže rozhodnúť i vtedy, ak je platcom DPH. "Zákon o dani z príjmov neobmedzuje daňovníka, ktorý je platiteľ DPH či už dobrovoľne alebo z titulu povinnej registrácie, v rozhodnutí viesť daňovú evidenciu. Platiteľovi však z titulu registrácie DPH vzniká povinnosť viesť ďalšiu evidenciu, takzvané záznamy v zmysle § 70 zákona o dani z pridanej hodnoty,“ hovorí Jobová. V praxi to teda už môže znamenať komplikáciu a fakt, že sa viac v danom prípade oplatí viesť klasické účtovníctvo.
Obmedzenie môže nastať aj vtedy, ak si chce drobný živnostník vziať úver. "Pokiaľ uvažuje o tom, že si zoberie úver, bude musieť banke predkladať výkazy, ktorých údaje preberie tiež len z jednoduchého účtovníctva. Daňová evidencia v tomto prípade nebude postačujúca,“ spresňuje Jobová. Aj vtedy, ak chce mať podnikateľ podrobný prehľad o nákupe tovaru, materiálu a prevádzkovej réžii, je lepšie viesť jednoduché účtovníctvo v klasickom členení.
Katarína Šimurková