Hlavný skok v cenách máme už pravdepodobne za sebou. "Ceny ale budú pozvoľne narastať aj v ďalších mesiacoch,“ vraví Koršňák.
Vláda predpokladala, že vplyv ich opatrení sa na štvorčlennej rodine "podpíše“ mesačne asi 12 eurami. Reálne sú však mesačné náklady ešte o šesť eur vyššie. Čím to je spôsobené?
Ministerstvo financií vo svojej analýze dosahov vyčísľovalo len odhadovaný vplyv opatrení, ktoré vláda plánovala prijať. Nezohľadňovalo v nej "normálny prirodzený“ rast cien. Napríklad januárové ceny potravín určite v istej miere ovplyvnilo aj zvýšenie DPH. Pravdepodobne významnejší však bol opäť vplyv rastu cien vstupov, napríklad poľnohospodárskych komodít. To znamená, ceny potravín by rástli aj bez zvýšenia DPH.
Dá sa teda nejako vyčísliť vplyv opatrení, ktoré uskutočnila súčasná vláda?
Vyčísliť reálny vplyv opatrení je naozaj veľmi ťažké. Zvýšenie DPH je len jedným z faktorov, ktoré vplývajú na rast cien. Tieto faktory pritom pôsobia na ceny súčasne a navzájom sa ovplyvňujú. V plnej miere sa DPH v cene prejaví napríklad v prípade regulovaných cien, teda pri plyne a elektrine. V cenách bežných tovarov a služieb čiastočne tlmili zvýšenie DPH samotní obchodníci, a to prostredníctvom zníženia vlastných marží.
Budú schopní obchodníci udržať nižšie marže aj naďalej?
Dnes je naozaj ťažké povedať, či zníženie marží bude trvalé, a teda celý vplyv zvýšenia DPH sme už videli v januárových cenách, alebo dôjde k druhému variantu. A teda že takto nízke marže obchodníci nebudú schopní dlhodobo udržať a zvýšenie DPH sa bude do cien dostávať ešte aj v nasledujúcich mesiacoch. Prikláňam sa skôr k druhej alternatíve, i keď v plnej miere sa zvýšenie DPH do cien asi v tomto roku predsa len nedostane.
Zdražie Slovákom život ešte viac v nasledujúcich mesiacoch alebo sa to bude držať na súčasnej hladine?
Hlavný skok v cenách máme v tomto roku pravdepodobne už za sebou. Očakávame síce, že ceny budú pozvoľne narastať aj v ďalších mesiacoch, avšak pomalšie ako v januári. Slabý dopyt, a tým pádom aj ostrejší konkurenčný boj na trhu maloobchodného predaja, bude stále vytvárať tlak na ceny. Tie však nie sú neobmedzené. Netreba zabúdať, že marže obchodníkov sú po dlhšom období slabšieho spotrebného dopytu domácnosti už nižšie ako to bolo v "dobrých rokoch“ pred krízou. Priestor na ich ďalšie zníženie je preto už obmedzený (najmä v prípade malých obchodov). Postupne tak obchodníci predsa len budú musieť premietnuť do koncových cien aj rastúce náklady ako elektrina, teplo, ale i zvýšenie nepriamych daní.
O koľko by mohla inflácia stúpnuť?
Inflácia by v tomto roku mohla podľa našich prepočtov v priemere medziročne vzrásť o 3,6 percenta. Z januárových troch percent by sa mala postupne zdvíhať a kulminovať tesne nad úrovňou štyri percenta v jesenných mesiacoch.
Čo ju bude ťahať nahor, prípadne nadol?
Brzdiť infláciu by mal stále slabý dopyt slovenských domácnosti. To bude pravdepodobne naďalej krotiť tzv. dopytovú infláciu. Nahor by mal, minimálne v prvej polovici roka, celkovú infláciu ťahať pokračujúci rast cien potravín, ale pravdepodobne aj cien v doprave - pohonných látok.
Petra Jamrichová, Barbora Bognárová