Pre dlhy Európa zmení svoju ústavu

Dvojvetový prídavok do základnej zmluvy o fungovaní únie, ktorú schvaľovala EÚ roky, by mal začať platiť až v roku 2013, keď sa prostredníctvom neho nahradí súčasný euroval. "Schválili sme nastavenie permanentného finančného stabilizačného mechanizmu po roku 2013 a euroskupina už schválila niektoré kľúčové záležitosti tohto mechanizmu,“ vyhlásil prezident EU Herman Van Rompuy.

Zložitá novelizácia
Rompuy práve preto predpokladá dotiahnutie tejto veľmi malej zmeny európskymi lídrami už na blížiacom sa summite 16. - 17. decembra. Známe je už aj znenie dvoch viet, ktorými sa bude zabezpečovať stabilita v eurozóne. "Členské štáty, ktorých menou je euro, môžu vytvoriť stabilizačný mechanizmus, aby zabezpečili stabilitu eurozóny ako celku. Poskytovanie finančnej pomoci prostredníctvom mechanizmu bude viazané na presne vymedzené podmienky,“ znie podľa informácií agentúry Reuters doplňujúci text. Takouto novelizáciou Lisabonskej zmluvy sa má dosiahnuť, aby mechanizmus na záchranu eura mohol fungovať ihneď po vypršaní dočasného záchranného mechanizmu, eurovalu v roku 2013. Napriek krátkemu rozsahu však čaká novelizáciu ešte dlhá cesta. Návrh totiž musia odobriť štáty únie, čo po skúsenostiach s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy nebude jednoduché. Novelizácia však nemá uberať právomoci jednotlivých štátov, a tak ju nebudú musieť schvaľovať občania v referende, čo by mohlo celý proces ohroziť.
Podľa slovenskej premiérky Ivety Radičovej však žiadny krízový mechanizmus nie je postačujúci na ochranu pred finančnými problémami. "Prvým krokom sú preto zmeny v Pakte stability a rastu. Nielen obsahové, ale hlavne kritérií na jeho dodržiavanie a veľmi prísnu kontrolu,“ povedala pre agentúru TASR Radičová.

Nasleduje oslabenie eura
Takýto závažný návrh navyše prichádza v zlých časoch. Euro sa zmieta v kríze a analytici predpokladajú ďalší pokles. "Hneď začiatkom januára budú obavy o osud eurozóny znovu tlačiť na rýchlejšie posilnenie dolára a môžu ho poslať až k hladine 1,264 dolára za jedno euro,“ povedala analytička Next Finance Markéta Šichtařová. Podľa nej ovplyvňuje kurz eura hlavne mediálny tlak. A ten bude počas schvaľovania mechanizmu určite narastať. "Čím viac sa bude písať o problémoch eurozóny, tým viac sa nad nimi špekulanti budú zamýšľať. A tým budú investori menej ochotní financovať dlhy eurozóny,“ objasnila Šichtařová a dodala, že v minulosti sme to na trhoch mohli pozorovať niekoľkokrát.

Harmonizácia daní
Francúzsko a Nemecko však začínajú aj ďalšiu iniciatívu, ktorá by mala zaručiť stabilitu eurozóny. Lídri sa v piatok dohodli, že začnú v oboch najdôležitejších ekonomikách európskej menovej únie s harmonizáciou daní. "Schválili sme prispôsobenie nemeckej a francúzskej daňovej politiky. Je veľmi dôležité byť schopný povedať svojim partnerom - sme v eurozóne, musíme sa prispôsobiť na obranu eura,“ vyhlásil na tlačovej konferencii francúzsky premiér Nikolas Sarkozy. Jeho nemecká kolegyňa, kancelárka Angela Merkelová dodala, že je to ilustrácia toho, ako ďaleko sme schopní zájsť.