Európska centrálna banka (ECB) v priebehu posledných pár dní vyslala viacero varovných signálov v podobe vyjadrení k vysokému tempu rastu inflácie. Po Federálnom rezervnom systéme (Fed), ktorý plní funkciu centrálnej banky v USA, a britskej The Bank of England (BoE), je treťou veľkou centrálnou bankou, ktorá trhy pripravuje na koniec obdobia uvoľňovania menovej politiky. Podľa analytikov výrazne stúpla pravdepodobnosť, že ECB už v septembri pristúpi k zvýšeniu úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu z jej súčasnej 2-percentnej úrovne. Británia v dôsledku inflačných tlakov zvyšovala úroky od novembra už štyrikrát z 3,5 na 4,5 %, sadzby Fedu asi stúpnu už tento mesiac z 1 na 1,25 %.
Prezident ECB Jean-Claude Trichet prekvapil devízový aj dlhopisový trh, keď tento týždeň povedal, že centrálna banka bude "veľmi ostražitá" pri sledovaní "sekundárnych vplyvov" inflačných tlakov vyvolaných vysokými cenami ropy a varoval, že očakávania inflácie sú na vzostupe. Je to zatiaľ najostrejšie vyjadrenie J. C. Tricheta, ktoré svojím charakterom orientuje trhy na špekulácie o zvyšovaní úrokových sadzieb v eurozóne. Varovanie centrálnej banky prišlo deň po zverejnení údajov o vývoji inflácie v druhej najväčšej krajine eurozóny. Inflácia vo Francúzsku prekonala očakávania analytikov, keď v máji stúpla o 2,8 %. Mesiac predtým tempo rastu dosiahlo 2,4 %. Francúzsko potvrdilo rast cenovej hladiny v eurozóne. Podľa v stredu zverejnených údajov inflácia 12 európskych krajín so spoločnou menou v máji stúpla o 2,5 %, navyše s miernym nárastom jadrovej inflácie, ktorá je očistená od volatilných cien potravín a energií. Inflácia dosiahla najvyššie tempo za posledné dva roky. Trichet teda podporil vedúceho ekonóma ECB Otmara Issinga, ktorý minulý týždeň povedal, že "očakávania inflácie majú stúpajúcu tendenciu".
Na poli menovej politiky sa karta obrátila. Ešte pred mesiacom -- dvoma politické špičky, predovšetkým Nemecko a Francúzsko, presviedčali Bankovú radu ECB, aby podporila hospodársky rast v eurozóne znížením úrokov. ECB kontrovala tvrdením, že problém najsilnejších ekonomík EÚ tkvie nie v nedostatku lacného kapitálu, ale v neefektívnosti ich pracovného trhu a sociálneho systému, ktoré nevyhnutne potrebujú rozsiahle štrukturálne reformy. Rýchly rast cenovej hladiny jej názor potvrdil. Podľa analytikov si ECB svojimi vyjadreniami odomyká zámok dverí vedúcich k zvyšovaniu úrokov aj napriek tomu, že pomalý rast HDP eurozóny zatiaľ nedokázal znížiť nezamestnanosť, resp. zvýšiť zamestnanosť. Podľa iných analytikov ECB prišla s ostrejšími vyjadreniami iba preto, aby potvrdila, že jej politika je stále primárne orientovaná na udržanie inflácie pod kontrolou, alebo aby počas leta udržala pod kontrolou inflačné tlaky reprezentované možným rastom miezd a disponibilných prostriedkov domácností. Dve skupiny analytikov s odlišnými názormi potom obdobie odštartovania zvyšovania úrokov prognózujú na horizont od septembra do prvého štvrťroka 2005.