StoryEditor

Neplaťte odvody, ak nemusíte

09.09.2009, 00:00
Zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu sú daňovými a odvodovými povinnosťami zaťažení azda najviac. Zo svojej hrubej mzdy musia takmer vždy zaplatiť povinné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a takisto sa nevyhnú 19-percentnej dani.

Legislatíva však určuje aj výnimky - existujú totiž príjmy, z ktorých zamestnanci nemusia zaplatiť odvody. Ide napríklad o odstupné, odchodné či odmenu pri životnom či pracovnom jubileu. Tieto zložky mzdy upravuje Zákonník práce.

Ide o roky
Odstupné patrí zamestnancovi, ktorý dostal výpoveď, a to z presne stanovených dôvodov - napríklad pri zrušení zamestnávateľa, alebo vtedy, ak sa zamestnanec stane nadbytočným, trebárs pri znižovaní stavov v dôsledku krízy. Odstupné je v súlade so Zákonníkom práce najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak však zamestnanec pracoval u zamestnanca aspoň päť rokov, má nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku.

Existuje však ešte aj vyššie odstupné, a to až vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku. To môže dostať zamestnanec vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov, že nesmie vykonávať ďalej svoju prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania či pre ohrozenie touto chorobou.

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne. Vo výplatnej páske treba mať presne určené, že ide o odstupné. Z neho totiž zaplatíte len daň, nie odvody. Podľa zákona o sociálnom poistení a tiež zákona o zdravotnom poistení sa odstupné nezahŕňa do vymeriavacieho základu na platenie poistného. Ak by bolo v mzde odstupné uvedené len ako akási štandardná odmena, museli by ste odvody zaplatiť.

Pre dôchodcov
Rovnako treba postupovať aj pri odchodnom. Na odchodné má nárok zamestnanec pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok či invalidný dôchodok, ak pokles jeho schopnosti vykonávať prácu je viac ako 70 percent. Odchodné dosahuje výšku najmenej mesačného priemerného zárobku. Z odchodného teda takisto nemusíte platiť odvody, len 19-percentnú daň.

Zamestnanec v určitých prípadoch môže dostať súbežne odstupné aj odchodné. Podmienkou je, aby nadobudol nárok na dôchodok a potom odišiel z práce - odstupné však dostane len vtedy, ak mu dal výpoveď zamestnanec podľa § 63 odseku 1 písm. a) alebo b) - teda napríklad z nadbytočnosti. Ak by dal takýto zamestnanec výpoveď sám, alebo ukončil pracovný pomer dohodou, na odstupné nárok nemá. Nadobudnutie nároku na dôchodok však neznamená, že zamestnanec musí v práci skončiť. Môže pokojne pracovať ďalej.

Odvody tiež neplatíte z cestovných náhrad, výnosov z kapitálových podielov, náhrad za pracovnú či služobnú pohotovosť, príspevkov zo sociálneho fondu, príjmu v súvislosti s používaním motorového vozidla.

Jubileum bez odvodov
Zákonník práce dovoľuje zamestnancovi dať napríklad aj odmenu pri životnom jubileu, alebo pri pracovnom jubileu, ak napríklad odpracoval v spoločnosti desať rokov. Tá sa započítava do príjmu zamestnanca, ale rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch z nej zamestnanec zaplatí len daň, nie odvody.

Z ostatných príplatkov ku mzde - ako príplatky za nadčasy, odmeny, mzdové zvýhodnenia za nočnú prácu - platíte daň aj odvody.



Z čoho odvody neplatíte
- odstupné

- odchodné

- odmena pri životnom jubileu alebo pri pracovnému jubileu

- cestovné náhrady

- výnosy z kapitálových podielov, náhrady za pracovnú či služobnú pohotovosť

- príspevky zo sociálneho fondu

- príjem v súvislosti s používaním motorového vozidla.

- odmena podľa osobitých predpisov v oblasti priemyselných práv

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
13. november 2025 21:23