Sklon k agresívnemu správaniu sa vyvíja vo vzťahoch medzi jedincom a prostredím, v ktorom vyrastá. Jedným z dobre známych faktorov, vplývajúcich na agresivitu, je vplyv vrstovníckych skupín. Menej známa je už skutočnosť, že agresívne správanie v priebehu individuálneho vývoja pretrváva. Dlhodobé štúdie ukazujú, že agresívne konanie možno identifikovať už vo veku troch rokov a že sklon k agresivite sa u mnohých detí stáva znakom ich osobnosti, ktorý si ponesú až do staroby.
Správanie trojročných detí, najmä jedináčikov, však ešte nie je podstatne ovplyvnené vrstovníkmi, zlou školou, drogami, alkoholom ani sledovaním televízneho násilia. Ako v článku Rodičia a ich agresívne deti, uverejnenom v časopise Vesmír, píše český profesor psychiatrie Jan Volavka, niektoré faktory, ktoré majú vplyv na sklon malých detí k agresivite, je nutné hľadať v genetickej výbave, v období vývoja pred narodením a tiež v ranom detstve.

Genetický vplyv
Agresívni rodičia niekedy majú agresívne deti. To síce neznamená, že jednoznačne ide o genetický prenos, ale je to dôvod na zamyslenie nad možnosťami medzigeneračného prenosu agresívneho správania. Mechanizmy takéhoto prenosu skúmali najmä v posledných desiatich rokoch odborníci z mnohých uhlov pohľadu. Oddeliť genetické vplyvy od vplyvov prostredia umožňujú do istej miery štúdie dvojčiat. Tu sú možné len dve možnosti -- buď majú obe deti rovnakú črtu, napríklad spomínanú agresivitu, alebo je táto črta prítomná len u jedného z nich. Jednovaječné dvojčatá majú 100 % génov spoločných. Pokiaľ teda sú medzi nimi rozdiely v správaní, museli vzniknúť v dôsledku vplyvu prostredia. Dvojvaječné dvojčatá majú spoločných priemerne len 50 % génov. Ak teda majú gény vplyv na agresívne správanie, rozdiely v tomto správaní by u jednovaječných dvojčiat mali byť menšie než u dvojvaječných dvojčiat.
Štúdie dvojčiat dokázali, že impulzívnosť, podráždenosť a sklon k útočnosti sú skutočne sčasti dedičné. Zdá sa, že gény prispievajú k výskytu týchto povahových čŕt minimálne štyridsiatimi percentami. Iné štúdie naznačili, že dedičné je aj antisociálne a kriminálne správanie. Tu je však problém, že vplyv génov a vplyv prostredia nie sú úplne oddelené. Rovnaké črty jednovaječných dvojčiat môžu byť zvýraznené skôr prostredím než vplyvom génov. Dvojčatá sa ovplyvňujú navzájom a je dokonca možné, že jednovaječné dvojčatá majú na seba väčší vplyv než dvojvaječné.
Niektoré z týchto problémov odstránili alebo zmiernili štúdie adoptovaných detí. Ak je dieťa skoro po pôrode oddelené od biologických rodičov a adoptuje ho iná rodina, je teoreticky možné vplyvy génov a prostredia odlíšiť. Štúdie adoptovaných detí vykazujú podobné výsledky ako štúdie dvojčiat, ale ani tieto práce nie sú bez problémov. Biologickí rodičia ovplyvňujú črty potomkov nielen svojimi génmi, ale i prostredím, v ktorom sa plod vyvíjal. Adoptívne rodiny bývajú navyše niekedy vyberané tak, aby sa príliš nelíšili od biologických rodín. Napriek týmto problémom, štúdie dvojčiat a adoptovaných detí dokazujú vplyv génov na agresívne, antisociálne a kriminálne správanie. Dôležité sú pravdepodobne gény, ovplyvňujúce funkcie neurotransmiterov, ktoré kontrolujú agresívne správanie.

Dôsledky hladu
Sklony k agresivite sa môžu vytvoriť už pred narodením. Na vine môže byť mnoho negatívnych faktorov. Ohrozené sú najmä deti, ktorých matky počas tehotenstva pili alkohol, fajčili alebo hladovali. Deti matiek pijúcich alkohol majú často sklon k agresívnemu alebo hyperaktívnemu správaniu. Štúdium týchto procesov u ľudí je náročné i preto, že vplyv alkoholu pred narodením dieťaťa nemožno experimentálne oddeliť od vplyvu výchovného prostredia, ktoré vytvára matka so sklonmi k alkoholizmu. V tomto prípade sa vedci môžu oprieť o experimenty uskutočnené na myšiach. Dospelé samce, ktoré boli pred narodením vystavené účinkom alkoholu (podávaného ich myším matkám), prejavovali vyššiu agresivitu než samce, ktoré sa s alkoholom nestretli. Agresívne samce mali nižšie mozgové hladiny serotonínu.
Za dokázaný môžeme považovať tiež vplyv fajčenia tehotných matiek na neskoršiu kriminalitu narodených detí. Podľa jedného výskumu bola pravdepodobnosť zatknutia za násilné i nenásilné trestné činy u dánskych mužov priamo závislá od počtu cigariet, ktoré ich matky vyfajčili v posledných troch mesiacoch tehotenstva. Pravdepodobnosť, že sa u mužských potomkov v dospelosti prejaví antisociálne a agresívne správanie, rastie i vtedy, keď matky počas gravidity hladovali. Tento fakt bol zistený v Holandsku, kde v rokoch 1944 -- 1945 nemecká vláda zámerne blokovala prísun potravín do rozsiahlych oblastí krajiny, čím bol vyvolaný hladomor u státisícov ľudí vrátane tehotných žien. Údaje o správaní potomkov odborníci získali po tom, čo títo muži dospeli a boli odvedení do holandskej armády.

Začarovaný kruh
Zdá sa, že komplikácie v tehotenstve a pri pôrode vedú k násilnému správaniu vtedy, keď má matka k dieťaťu negatívny postoj. Ten býva definovaný tromi faktormi: nechcené tehotenstvo, pokus o potrat, zverenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti v prvom roku života. Podľa Volavku ovplyvňuje kombinácia komplikácií v tehotenstve a negatívneho postoja matky pravdepodobnosť zatknutia pre násilný trestný čin až do veku 34 rokov. Jedným z najdôležitejších faktorov, vplývajúcich na správanie človeka, je jeho prostredie, v ktorom vyrastá. Niet sporu o tom, aký silný vplyv má na dieťa ústavná výchova. Dôležitým, ale veľmi tabuizovaným momentom je tiež zneužívanie v detstve, ktoré má často za následok, že sa dieťa bude v budúcnosti prejavovať násilne.
Už minimálne štyridsať rokov je odbornej verejnosti známy pojem "cyklus násilia". Jedným z mechanizmov tohto cyklu je, že sa dieťa rolu násilníka naučí od rodičov. Výchovné prostredie má i svoje biologické faktory, ktoré nie sú na zneužívanie dieťaťa viazané. Z etických dôvodov sa neskúmajú na ľuďoch, ale dajú sa skúmať na zvieratách. Ak sú napríklad opičí novorodenci odňatí matke a vyrastajú v spoločnosti vrstovníkov, veľmi skoro u nich dôjde k poruchám správania.

Kladné faktory
Všetky spomínané faktory majú spoločnú vlastnosť: sú negatívne, vyvolávajú násilné správanie. Existujú však i pozitívne faktory, ktoré pravdepodobnosť násilného správania redukujú. Jedným z nich je napríklad mravné cítenie, ktoré sa vyvíja už v ranom detstve. Na vývoj mravných noriem sa podpisuje aktívne výchovné úsilie rodičov či vychovávateľov a to, či poskytujú deťom správny príklad.
O neurobiológii mravného cítenia je známe veľmi málo, neurobiologické faktory je však v každom prípade nutné chápať ako vplyvy, ktoré v rôznej miere ovplyvňujú pravdepodobnosť agresie, a nie ako osudové predurčenie, determinujúce správanie jednotlivcov. Človek je ovplyvňovaný mnohými faktormi, ale nie je len bezmocnou bábkou. Rozhodnutie o vlastnom správaní je vecou slobodnej vôle.