Za hrobové miesta ušetríte v obciach

Smrť blízkeho alebo rodinného príslušníka z času na čas zasiahne každú rodinu. Pozostalí sa okrem smútku musia vyrovnať aj s platením poplatkov za hrobové miesta. Pri spomienke na zosnulých predkov v týchto takmer dušičkových dňoch netreba zabúdať ani na to, aby ste si preverili, či máte v poriadku finančné záležitosti týkajúce sa hrobov.

Ako hovorí Ladislav Stríž, predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb v Bratislave, ekonomická situácia v rodinách je prvoradou témou pre všetkých pozostalých. Cintoríny v mestách a obciach sú dotované zo strany mestských či obecných zastupiteľstiev. Výška sumy, akou zastupiteľstvá prispievajú na prevádzku cintorínov, sa v rôznych regiónoch značne líši. "Na vidieku sú napríklad cintoríny dotované ročne sumou 663 eur, kým v Bratislave sumou vyše 464 714 eur. Spätný efekt vo vzťahu k pozostalým je však oveľa lepšie viditeľný na dedinách ako v mestách. Pozostalí by sa preto mali zaujímať o to, čo vlastne v cene služieb za prenájom hrobového miesta majú zahrnuté a za čo vlastne platia často nie malé poplatky.“

Menej platíte v obciach
V niektorých obciach obecné zastupiteľstvo schvaľuje len minimálne, prípadne žiadne poplatky za prenájom hrobového miesta. V obci Polomka napríklad zaplatíte za dočasné užívanie hrobového miesta na 10 rokov 10 eur, v obci Horné Dubové za jednohrob za to isté obdobie zaplatíte necelé tri eurá, čo predstavuje len symbolický poplatok. "V obciach sú tieto služby kvalitnejšie a pozostalí platia za ne neraz len symbolickú sumu. V mestách sú poplatky drahšie a pozostalí niekedy ani nevedia, aké služby za prenájom hrobového miesta dostávajú,“ dodáva Ladislav Stríž.

Ako ďalej objasňuje, na dedinách obecní poslanci schvaľujú prevádzkový poriadok, kde sú veľmi citlivo riešené ceny za takéto služby a ľudia tam na svojich peňaženkách pociťujú každý cent. Podľa Marcely Čajkovej, usporiadateľky pohrebov v Košiciach, mnohí starší ľudia sa radšej z finančných dôvodov dajú pochovať na cintoríne v rodnej obci, než by mali ich pozostalí platiť vyššie poplatky za prenájom hrobového miesta v mestách.

"Týmto spôsobom to vychádza oveľa lacnejšie. V Košiciach napríklad platíte za prenájom hrobového miesta na 10 rokov dopredu 16,60 eura,“ tvrdí Čajková.
Podľa Ladislava Stríža, naproti tomu v Bratislave za služby spojené s prenájmom hrobového miesta zaplatíte 10,35 eura ročne, pričom už teraz sa uvažuje o tom, že uvedené ceny majú reálne stúpnuť na dvojnásobok tejto sumy. "Ak teda máte na cintoríne pochovaných napríklad piatich zosnulých, za prenájom ich hrobov si musíte pripraviť sumu prevyšujúcu 50 eur za rok, čo už z finančného hľadiska určite pocítite.“

Povinné platby
Platiť za prenájom hrobového miesta však musíte, pokiaľ si chcete hrobové miesto udržať. Ak túto povinnosť zanedbáte, môžu ho časom zrušiť. V praxi to však nie je také jednoduché. "Správca cintorína najskôr musí na verejnom mieste pohrebiska oznámiť, že ste si svoje povinnosti nesplnili a eviduje voči vám nedoplatok. Neskôr vás musia písomne vyzvať na úhradu danej pohľadávky a až po troch rokoch sa hrob, za ktorý neplatíte, môže zrušiť,“ poznamenáva Stríž. Od novembra budúceho roka má platiť aj nový zákon o pohrebníctve. Ten ukladá prevádzkovateľom cintorínov povinnosť umožniť vstup každej pohrebnej službe, ktorú si vybral obstarávateľ pohrebu. Oproti terajšej právnej úprave sa povoľuje v ochrannom pásme cintorína umiestňovať aj budovy, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom, napríklad kamenárstvo či kvetinárstvo. "Správa cintorínov nerada vidí na cintorínoch pohrebné služby, ktoré majú poverenie od obstarávateľa pohrebu, aby celý ten pohreb zorganizoval, čo v praxi často býva problém. Výkop hrobu by mal aj podľa nového zákona zostať v správe cintorínov, hlavná činnosť ohľadom organizácie pohrebu by však mala zostať na pleciach pohrebných služieb, ktoré si klient z vlastnej vôle vyberie,“ tvrdí Stríž.

Ekologické cintoríny
Trendom v budúcich rokoch by podľa Ladislava Stríža mohli byť napríklad ekologické cintoríny. "Nová generácia to určite ocení. Týmto spôsobom to funguje napríklad v Nemecku. Predstavte si menší les, prípadne parčík na rozlohe zhruba 3 až 4 hektáre. Sú tam stromy, ktoré si môžu rodinní príslušníci pozostalých kúpiť a vedľa koreňov týchto stromov umiestniť ekologickú urnu, ktorá sa časom rozpadne. Naokolo pekne vybudované chodníky, žiadne extravagantné hroby či hrobky. Sviečky pozostalí pália len na jednom, na to určenom mieste a poplatky sú tam minimálne.“ Ako na záver tvrdí, hoci nový pohrebný zákon umožňuje aj súkromným osobám prevádzkovať cintoríny pohrebísk, na Slovensku sa s tým zatiaľ v praxi nestretnete.