Keby to bola obyčajná nedeľa, kohúty by sa v takú skorú hodinu ešte len prehadzovali v spánku na druhú stranu. No tentokrát sa už o tretej ráno stovky slovenských pútnikov tlačia do autobusov. Cieľ: púť za Svätým Otcom na letisko Brno-Tuřany. Veď Brno je vzdialené iba pár desiatkov odmodlených slávnostných ružencov a tri zjedené žemle. Všetci, čo sa nemôžeme dočkať návštevy Svätého Otca na Slovensku, mierime na západ. Ale dvadsať rokov po páde železnej opony už môžeme.

V ruke držím miestenku a v batohu mám "Brožúru pútnika“. "Niekto musí odslúžiť svätú omšu aj pre tých, čo tu zostávajú,“ lúči sa s nami pán farár a spoločne sa pomodlíme. Na moje prekvapenie je v autobuse veľa mladých ľudí. Pani vpredu dáva inštrukcie a po pár minútach sa odmlčí. Predsa len, je pol šiestej ráno a všetci sú ospalí. No po chvíli začne zas. A zas a zas. "Vidíte ten krásny východ slnka? Tak mi schádza na um jedna historka...“

Šomrajúci pán za mnou porušuje druhé Božie prikázanie: "Bože, čo nespí?,“ a rýchlo zaspáva s tým tretím v mysli: "Deň sviatočný máš svätiť.“ A to on predsa ide, až do Brna za pápežom.

Šlapanica na Šlapanice
"K letisku budeme šliapať pešo jeden až tri a pol kilometra, ale dúfajme, že to bude len jeden,“ poznamená pani organizátorka. Naivná predstava, ak si pomyslím, že zo Slovenska náš autobus odchádzal azda úplne posledný. Moja zlá predtucha sa potvrdila a v rade autobusov odstavených na diaľnici Praha - Olomouc stojíme asi úplne na konci. Tisícky veriacich sa popri nás pomaly presúvajú na letisko a my by sme sa medzi nimi určite stratili, keby že nepoužijeme zdravý sedliacky rozum a neoblečieme si rovnaké žlté tričká. Pridáme sa k davu a po dvadsiatich minútach prichádzame k tabuli: "Šlapanice 4 km.“ Veľmi ma teší, že ide o smerovú tabuľu k obci a nie o plán na dopoludnie.

Popri ceste míňam stánkarov so žlto-bielymi vatikánskymi vlajkami, občerstvením, so suvenírmi, neuveriteľné množstvo prenosných záchodov a ešte viac mladých organizátorov v zelených vestách, ktorí nám kde-tu podávajú balíček s mapou Brna a pláštenkou, ktorá nám je vzhľadom na modrú oblohu nanič. "Miestenky do sektorov B1 až B6, prosím, odbočte tu vľavo,“ usmerňuje ma mladé dievča, tak s miestenkou do B5 poslušne odbočujem.

Strach hovoril o nádeji
Do svojho sektora prichádzam až krátko pred pol deviatou, nestihla som teda ranný program ani prejav režiséra Jiřího Stracha. "Jeho príhovor bol o nádeji, ktorá umiera v určitých fázach, záleží na tom, v čo veríš. Keď športový fanúšik vkladá nádej do svojho tímu, tak tá nádej umiera, keď päť minút pred koncom stretnutia vedie súper 5:0. Keď vkladáš nádej do poslancov a politických strán, nádej umiera hneď po voľbách,“ dohnala som informačný deficit vďaka pútnikovi Jakubovi zo strednej Moravy.

Našťastie som včas dobehla na nácvik spoločných odpovedí na omšu. "Celý program máme so sebou, takže vieme, čo máme hovoriť, odpovedať, ako je to po latinsky,“ teší sa veriaca Marie z Uherského Hradišťa z Brožúry pútnika. "My sme svatky, jej syn a moja dcéra sú manželia a čakajú bábätko, my sme sem prišli poďakovať, že sa im narodí a aby sa im narodilo zdravé,“ dopĺňa ju vedľa stojaca Boženka.

V tento deň dominuje v Brne téma nádeje, pri pódiu dokonca stojí obrovská maketa kotvy, symbolu nádeje. Pápež teda prichádza Čechom vrátiť nádej.

Pred deviatou prilieta prezident Českej republiky Václav Klaus a krátko po ňom samotný Svätý Otec. Až vtedy v dave začne vrieť kotol emócií. Vlajky nad hlavami, medzi ktorými dominujú žlto-biele vatikánske vlajočky a slovenské zástavy, potlesk, skandovanie. Ľudia sa bezradne dívajú na šesť veľkoplošných obrazoviek netušiac, z ktorej strany sa vynorí Svätý Otec.

Vitajte doma
Benedikt XVI. nenecháva na seba dlho čakať. Jeho prvá cesta smeruje k veľkému krížu pri pódiu, no potom sa už venuje len svojim ovečkám a prechádza v papamobile popri jednotlivých sektoroch. "Svätý Otec sa mi zdal unavený, človek ho na tých fotkách vidí takého usmievavého, silného,“ hovorí trochu prekvapene Viera z Hejčína, keď pápež prejde okolo nás.

"V tej televízii je to skutočne vidieť veľmi dobre a rozumieť je lepšie ako tu, ale keď sa človek prekoná, ráno vstane o štvrtej a ide na ten zraz, tie púte majú v sebe niečo zvláštne a viac to funguje.“ Ľudia tlieskajú, mávajú a Svätý Otec im napriek údajnej plachosti a uzavretosti pozdravy opätuje.

Presne o desiatej vychádza sprievod s pápežom na čele na pódium: "Ako nástupca apoštola Petra prichádzate z Ríma, kde svätí Peter a Pavol a s nimi rad ďalších hlásali učenie Krista a preliali pre neho svoju krv. (...) Naša katedrála je zasvätená dvojici apoštolov - svätému Petrovi a Pavlovi. Vaša sviatosť, vitajte teda doma,“ víta pápeža na historicky prvej návšteve v brnianskej diecéze biskup Vojtěch Cikrle. Prosba Svätého Otca, aby bola svätá omša vedená v slávnostnom duchu a zbožnej atmosfére, okamžite funguje. Stotisícový dav sa zrazu stíši, nikto netlieska, nikto nemáva zástavou. Človeku až naskakujú zimomriavky z úžasnej atmosféry, ktorá bola navodená jedinou vetou.

"Pozdravujem pútnikov zo Slovenska“
"Poďte ku mne všetci, kto sa lopotíte a ja vás občerstvím, hovorí Pán,“ prekvapuje na úvod homílie Svätý Otec a neskôr prechádza do taliančiny. "Vaša krajina, rovnako ako i iné štáty, sa nachádza v kultúrnej situácii, ktorá je často radikálnou výzvou pre vieru, a teda i pre nádej.“ Jeho slová znejú múdro, niekedy však až abstraktne. "On má taký trochu iný štýl, možno preto mi je taký blízky, ale niekto tomu asi nerozumie,“ hodnotí pútnička Mária z Olomouca.

Pápež rozpráva o Bohu ako o "jedinej istej a spoľahlivej nádeji“, o návrate od pokroku k tradíciám, koreňom a viere. "S láskou pozdravujem pútnikov z blízkeho Slovenska!“ rozozvučí sa jeho hlas v slovenskom jazyku na záver omše. Letiskom zaburáca ohromujúci potlesk a nad hlavami vidieť desiatky slovenských vlajok. Cítiť víťazstvo emócií nad zdravým rozumom a ľudia by najradšej vyskočili z kože. Pápež sa ešte prihovorí v materinskom jazyku Poliakom, Rakúšanom a Nemcom a svätá omša je za nami.

Otče Svatý kopeček, plný je tvých oveček
Po pobožnosti spoznávam Marušku, Lydušku a Věrušku, tri dámy zo Šternberku. "To, že voľby neboli, to bolo asi všetko riadené Bohom a tá návšteva bola potrebná, aby sa ľudia prebrali,“ usmieva sa Lyduška. Všetky tri boli i pred rokmi na stretnutí s Jánom Pavlom II. na Svatom Kopečku. "Svätý otec Benedikt XVI. si vyžiadal na svätej omši dôstojnosť. U Jána Pavla II. boli búrlivé ovácie, výkriky.“ "Otče Svatý kopeček, plný je tvých oveček,“ dopĺňajú jedna druhú. "On mal rád spontánnosť ľudí. Bol práve taký herec. Na Svatém kopečku začal spievať pesničky a pýtal sa: Túto poznáš? Nepoznáš! Vždy, keď začal spievať nejakú pieseň, tak sa k nemu nemu pridali deti. Potom sa pri jednej nepridali, a on hneď: "Nepoznáš!“ smeje sa Věruška pri spomienkach na Jána Pavla II. "Tu je to skôr o vážnosti a dôstojnosti. Asi to bolo potrebné, musíme si znovu uvedomiť veľkosť Boha.“

Organizácia je zvládnutá výborne, po svätej omši je postupne umožnený odchod pútnikom z jednotlivých sektorov a pre zvyšok veriacich pokračuje program. "Už je to organizovanejšie. Za tie roky už sú s tým skúsenosti, takže všetko prebieha v pokoji. Dokonca tu omdleli asi dvaja ľudia a pokojne sa o nich postarali,“ konštatuje uršulínka, sestra Magdaléna, ktorú som zastihla sediac na rybárskej stoličke s chlebom v ruke. "To ticho, keď je tu stotisíc ľudí, ja som naozaj vnímala Božiu prítomnosť a krásne počasie, úžasnú atmosféru, taký pokoj. Vnútorná radosť, a to sa nedá vyjadriť.“

Misia splnená
Pomaly sa posúvam späť k autobusu spolu s desaťtisíckami ostatných veriacich. Nikto nenadáva, nikto nešomre. Všetci sú plní zážitkov a stále zo seba nevedia striasť emócie predchádzajúcich hodín. Autobus nájdem len vďaka pridelenému číslu a asi hodinu ešte čakáme, kým sa premelie najväčší húf ľudí. Pomaly vyrážame šíriť slovo Svätého Otca do rodnej vlasti. Hukot motora sa prekrýva s desiatkami slávnostného ruženca a chrapotom šomrajúceho pána za mnou. Misia splnená.

"Pán kaplán, videli sme vás v televízii podľa tých žltých tričiek,“ rozbehlo sa za nami po návrate na Slovensko mladé dievča. Nechcela som jej kaziť ilúzie, že sedliacky rozum majú aj českí veriaci, poľskí, rakúski či nemeckí. Veď aj ona má pekný zážitok spred televíznej obrazovky.