Zisky firiem nezaručujú rast cien ich akcií

Názor investorov, že akciám spoločnosti sa darí o to lepšie, o čo rýchlejšie rastú jej zisky, štatisticky nie je správny. Podľa analýzy údajov od roku 1924 sa najviac darí akciám tých firiem, ktoré vykázali medziročné zhoršenie kvartálnych ziskov o 10 až 25 %. Je to v rozpore s intuitívnym uvažovaním, že účastiny firmy s vysokým anualizovaným rastom zisku sú hodnotnejšie. Nie je v súlade ani s úvahou, že takéto firmy majú nižší, a teda pre nákup atraktívny ukazovateľ P/E (price/earnings). P/E je multiplikátor vyjadrujúci koľkokrát sa zisk na jednu akciu zmestí do ceny akcie, teda ukazuje nadhodnotenie alebo podhodnotenie akcií vo vzťahu k hospodáreniu firmy.
Spoločnosť Ned Davis Research (NDR) svojou analýzou potvrdila, že mechanizmus fungovania akciového trhu je veľmi komplexný a nestačí sa v ňom orientovať iba intuitívne. V priemere sa akciovému trhu darí najlepšie v kvartáloch, keď firmy vykážu medziročný pokles zisku. Pri analýze NDR všetky kalendárne štvrťroky od roku 1924 rozdelili do piatich skupín podľa celkovej medziročnej percentuálnej zmeny hospodárskeho výsledku firiem zaradených v burzovom indexe. Potom vyrátali priemerný anualizovaný pohyb indexu S & P 500 počas všetkých kvartálov v každej z piatich skupín. Výsledkom bolo zistenie, že intuitívne obchodovanie sa oplatí iba v extrémoch, a to keď sa hospodárenie firmy medziročne zhorší o vyše 25 %. Podľa spriemerovaných údajov za posledných 8 desaťročí v takom prípade sa index S & P 500 oslabí o 28,2 %. Až na túto výnimku sa akciovému trhu v globále darilo o to menej, o čo vyššie zisky v rovnakom období dosahovali firmy obchodované na burze. Príčina je jednoduchá a HN na ňu upozorňujú v každom vydaní prílohy Peniaze & investície: všetky trhy - akciové, dlhopisové, komoditné alebo devízové neodrážajú aktuálny stav, ale prognózy očakávaného vývoja, pretože správny odhad budúcich burzových pohybov prináša oveľa vyššie zisky. Inverzná korelácia medzi ziskami firiem a prepadom indexu S & P 500 sa dá zjednodušene vysvetliť tak, že burzový index budeme chápať ako účtovný mechanizmus, ktorý rozpočtuje jednotlivé kvartály. Nikto nevie zaúčtovať neočakávanú udalosť, akou bolo napríklad spľasnutie bubliny v roku 2000. Takúto udalosť reprezentuje graf voľného pádu, keď výrazne klesnú zisky firiem aj výkonnosť burzového indexu. Pre pokles ziskov o 10 až 25 % je zasa typické obdobie konca recesie. Hospodárske výsledky firiem vtedy síce nevyzerajú dobre, ale investori nakupujú akcie v očakávaní nástupu obdobia hospodárskej expanzie, rastu ziskov a stúpania cien účastín. Opačná situácia nastane, keď zisky rastú príliš rýchlo. Momentálne sa svetová ekonomika nachádza práve v tomto štádiu. Investori sa boja prehriatia ekonomiky, zvyšovania úrokov a podobne. Ochota nakupovať akcie vtedy stojí na bode mrazu. Stagnovanie hlavných burzových indexov na newyorskej Wall Street preto pre skúsených investorov nie je nijakým prekvapením. Po prudkých minuloročných rastoch musela prísť korekcia. Objavila sa v polovici februára, ale HN pred ňou varovali ešte v závere minulého roka.