Tvrdili ste, že už nebudete hrať, lebo vám to neumožňuje prežiť stovky životov, ako ste si predstavovali, ale včera mal premiéru váš nový film Tacho, kde hráte hlavnú úlohu pretekára rallye, takže predsa...
Film mal byť pôvodne obsadený anglickými hercami, scenár bol tiež tak koncipovaný, no v takejto podobe nemali oň v Česku záujem, český film s anglickými hercami ich nezaujímal. A keďže sa to stalo mesiac a pol pred natáčaním, najlacnejší a najrýchlejší variant bol úplne prepísať scenár a obsadiť do hlavnej úlohy mňa, keďže sám som dlhoročným pretekárom. A keďže aj druhú hlavnú postavu hrá Češka, všetci sú nakoniec spokojní.
A vy tiež?
Zámerne sme to písali tak, aby moja herecká práca spočívala len v tom, že hovorím len "hmm“, "áno“, "asi“ a "neviem“, a z týchto slov sa skladá celá úloha, takže také ťažké to nebolo. (Smiech)
A preto som mala pocit, že ste až príliš pokojným pretekárom, ste taký teraz aj v živote?
Úloha vo filme nemá so mnou nič spoločné, je to úplne iný typ človeka, možno máme len podobných pár rysov, je potrebné vedieť, že je to len filmová postava. Čo sa týka mňa, neviem, ako to myslíte, že som sa upokojil?
No, keď si spomeniem, čo všetko sa zvyklo okolo vás diať, nie je to pokojnejšie?
Tak napríklad v máji som bol šesť dní vo vojne v Afganistane, potom som sa potápal so žralokmi ako nádychový potápač a boli sme vôbec jedna z prvých skupín na svete, ešte v tom čase som sa zúčastnil na rallye v Českom Krumlove, kde som skončil tretí, potom som točil film v Nitre počas povodní, je to podľa vás pokojnejšie?
Možno prekvapivé...
Všetko sú to roky príprav a tréningu. Vojna je len nejakým vyústením dlhodobej podpory nie našej vojny, ale našich vojakov, pretože sú to ľudia, ktorých náš štát potrebuje, bez ohľadu na to, či si niekto myslí, že je to zle. Tak má voliť iných, inú vládu, a nenadávať na vojakov. Týmto som im chcel ukázať, že na svoju armádu som hrdý, i keď ich vláda, ktorú sme si určili, pošle kamkoľvek. Som rád, že som to mohol urobiť pre Českú republiku, iný hudobník by sa tam asi nedostal.
Nie je to však prvýkrát, čo ste sa "bili“ za Českú republiku, vlastenectvo...
Som k tomu vedený od detstva. Moji rodičia ma viedli k láske k vlasti. Vedenie k tomu nie je len nejaká vec, ktorú nájdete na ulici, je to emócia, ktorá by sa mala prenášať z otca a matky na syna a na dcéru. Dnes chápem vlastenectvo tak, že každý človek by sa mal opýtať sám seba: prečo môže byť na mňa hrdý môj národ? Keby si päť miliónov Slovákov a desať miliónov Čechov bolo schopných s hrdosťou odpovedať, tak ten život bude u nás vyzerať inak, a lepšie sa nám dýcha.
A ako by ste si odpovedali vy?
To, nech si každý odpovie sám, ja svoje odpovede poznám. Ale myslím, že v mnohých aspektoch môže byť môj národ na mňa hrdý.
Ale boli časy, keď to tak nebolo. Kritizovali vás, že ste nacista, skinhead, zakladateľ podivnej sekty Ordo lumen templi...
... to je problém tých ľudí. My dlhodobo odovzdávame nejaké obsahy, ktoré nie sú nikomu nepriateľské, len ľudským charakterom, našim vlastnostiam, a nie ľuďom a skupinám, takže nech si každý... viete čo...
... no čo?
Pre médiá, a hlavne bulvár, je veľmi výhodné živiť takúto zlú ikonu, i keď tá nemá so mnou nič spoločné. Je to len mediálne vytvorený Landa, je pre nich výhodné mať "strašiaka“, ktorý vzbudzuje emócie. Niekedy mi to príde smiešne, niekedy trápne, niekedy diletantské, ale stretol som sa v poslednom čase s veľkým množstvom profesionálnych novinárov, ktorí boli veľmi prekvapení, že to tak nie je. Situácia sa do značnej miery mení, to, že som nejaký radikálny "ista“, môže povedať len tupec.
Chcete mi povedať, že to tak nebolo? V tej dobe sa rôznymi symbolmi, ktoré ste používali a zaraďovali do sekty, skúmali aj odborníci.
Áno, sú to hľadači symbolík, konšpiračných teórií, ja som všetky symboliky vysvetlil, obhájil. Keď za nimi hľadá niekto ešte niečo ďalšie, to je jeho problém. Sme slobodná spoločnosť, demokracia. Keď budem chcieť kohokoľvek poslať komkoľvek, tak to urobím, a nebudem sa za nič schovávať, to si však tí ľudia nevedia predstaviť.
A ako to je?
Museli by si sadnúť do rallye auta alebo si zajazdiť na žralokovi, aby zistili, že tá odvaha je tu na to. Robím, čo mi napadne. Keď budem chcieť postaviť bobovú dráhu, tak ju postavím, v ničom sa neobmedzujem. Ale, samozrejme, bobovú dráhu stavať nebudem, takže bulváru odkazujem: Daniel Landa nestavia bobovú dráhu.
Takže Daniel Landa je "len“ odvážny?
Som prítomný, neštudujem sa. Som ako rýchly čln, ktorý ide po hladine, neskúmam vodu, ktorá ide za mnou.
Pre niekoho ste už fenomén...
To je klasický pohľad zvonka, ale ja žijem vo vnútri a neskúmam sa...
... ale funguje to.
Lebo to robíme intuitívne, pretože inak to nemá príliš šancu na dlhodobejšie uchytenie sa. Náš Cirkus Landa rozbiehame už 20 rokov.
A okrem toho aj pretekáte rallye. Človek z vás má pocit, že si vážite život, a napriek sa s ním zahrávate.
Je to svojím spôsobom riziko, ale nie je to hazard. Veď predsa len tie autá vieme ovládať, musíte nemať šťastie trafiť dom alebo strom a zle to neskončí. Ale zaujímavá je aj tá autenticita športu, neodpustí vám žiadne chyby. Keď urobíte chybu na pretekárskom okruhu, nič sa nedeje, ale keď idete rallye, idete na hranici svojich možností, chybu urobiť nesmiete.
Koľkokrát už vám boli odpustené chyby?
Čo sú to chyby? Nikoho som nezastrelil, nič nepodpálil.
Pýtam sa.
Žiadna chyba nebola taká zásadná, aby mi ju život neodpustil. A nemyslím pár novinárov, tí nevytvárajú môj životný pocit, ale život, kde sa zatiaľ všetko zahojilo.
Nebojíte sa byť niekedy až taký úprimný?
To je princíp umelca...
Niektorí sa aj tak poddávajú.
Ale ja si žijem svoj život dobrodruha, skladám o tom piesne, zásadne to neriešim, tak ako ani druhých ľudí. Sme v postkomunistickej spoločnosti, ktorá neustále rieši, čo by mal, alebo nemal človek robiť. A preto som tu aj ja s manželkou, aby sme učili Čechov slobode, lebo len tak si môžu vybrať vkus alebo tému tak, ako chcú. Tým ostatným stačí odvrátiť hlavu a neriešiť, že by sme to mali prestať robiť, ako niektorí píšu. Učíme ľudí slobode.
A môžete to zmeniť?
Keby sa dala odpoveď na otázku: prečo môže byť na mňa môj národ hrdý? Implantovať do injekčnej striekačky a pichnúť do žily, zrazu by som mal v žile: "milujem svoju prácu, som na ňu hrdý a pre Slovensko ju skladám, som hrdý, že som niečo s ostatnými vystaval, snažím sa zlepšiť túto spoločnosť, snažím sa chovať čestne a neagresívne, ako vlastenec.“ Ak by takáto injekčná striekačka existovala, hneď by som im ju pichol.
A komu napríklad?
Jedna je zbytočná, tá ničím nepohne.
Kto je Daniel Landa
Daniel Landa sa narodil 4. novembra 1968. O dvadsať rokov neskôr absolvoval na pražskom konzervatóriu štúdium hudobno-dramatického odboru. V roku 1987 založil spolu s Davidom Matáskom kapelu Orlík, ale už o päť rokov neskôr sa vydal na sólovú kariéru, počas ktorej vydal počnúc prvým albumom Valčík ďalších deväť albumov a niekoľko kompilácií vrátane albumu Večer písní Karla Kryla pro český národ. V roku 2000 bol vyhlásený za najúspešnejšieho českého autora posledných desiatich rokov. V roku 1996 napísal spolu s manželkou hudbu k muzikálu Krysař, k nemu neskôr pribudli Rockquiem, Tajemství, Touha, Tajemství zlatého draka. Spolu s manželkou sa podieľali aj na vzniku filmov Kvaska aj Tacho, v ktorých aj hral. Okrem toho sa ako herec predstavil vo filmoch Prečo a Černí baroni. Od roku 1996 je aj automobilovým pretekárom, kde získal aj 6. miesto na majstrovstvách Európy. Je ženatý s režisérkou Mirjam Landa, má tri dcéry.