Vo svojich textoch si servítku pred ústa nedáva, ale v konečnej verzii rozhovoru dbá prekvapivo na každé slovo. Jeho suverenitu a neohrozenosť však potvrdzujú čísla úspechu. V týchto dňoch mu vychádza nový album Kráľ. Raper Rytmus.
Z chlapca z Piešťan sa vypracoval na najúspešnejšieho slovenského rapera. Založil Kontrafakt, má vlastné vydavateľstvo a o pár dní mu vychádza tretí sólový album Král. "Sme najlepší,“ tvrdí vždy suverénny Rytmus.
Kariéru ste začali v roku 1992. Ako sa to na raperskej scéne za 17 rokov zmenilo?
Stalo sa to isté, čo v Amerike. Začalo sa to na sídlisku, pohltilo to všetkých mladých a prišiel veľký boom. Všetci chceli rapovat a vznikalo veľa skupín. Čas ukázal, kto je najlepší. My.
Veľmi rád a často nazývate sám seba najlepším.
Nazývam, lebo mám prečo. A hovorím to preto, lebo tento národ nevychváli sebavedomého človeka.
Áno, nie je veľa ľudí, ktorí to dokážu povedať.
V tejto republike to treba pripomínať, lebo ľudia chcú rýchlo zabudnúť a tváriť sa, že ten úspech nevidia. Dôležité sú čísla úspechu - návštevnosť, počet pozretí videí, predajnosť, počet albumov, koncertov, videoklipov, najdrahších videoklipov, vystúpenia po Európe. V týchto veciach dodržujeme prvenstvo, v rape sme dosiahli všetko, čo má dosiahnuť úspešný raper z vyspelého štátu.
Teraz je to možno ľahšie, ale nie vždy to tak bolo...
... nie je to ľahké...
... ale určite to má rap dnes ľahšie ako v 90. rokoch.
To áno. Musel prísť niekto, kto ukázal, ako sa to má robiť. V 90. rokoch nás bolo málo, museli sme prejsť vývinom, aby sme sa dostali až sem. Veľa z nich bolo a je mimo. Úspech mali tí, ktorí sa približovali levelu zo zahraničia. Dnes, tak ako v Amerike, majú najväčší úspech raperi po tridsiatke.
Aj vy si uvedomujete, že keď ste boli mladší...
...nikto nikoho nebral vážne. Keď teraz počúvam dvadsaťročných chlapcov, ktorí hovoria o sláve, peniazoch, ženách a živote, tak sa mi chce smiať ... pardon plakať.
Takže aj vy ste ako mladý rapovali somárčiny?
V tých časoch sme rapovali to, čo sme videli, hľadali sme sa. Nadávali sme na niečo, čo sme nezažili, ale keď sme to zažili, zmenili sme názor. Bol to vývin. Kontrafakt a ja sme museli vyšliapať cestu všetkým raperom a zliznúť si to. Začínajúci raperi si berú príklad od starších, ale neuvedomujú si, že ja to môžem povedať, pretože som to zažil. Ukázali sme im, ako sa to má robiť.
Označujú vás však aj za najväčšieho "pozéra“, pretože rapujete o "špine ulice“, ktorú ste nezažili.
Majú právo označovať ma ako chcú, tak isto aj ja ich označujem ako chcem. Moja kariéra nie je založená na tom, že rapujem o špine ulice. Treba si naštudovať moje skladby. Podľa troch skladieb sa to nedá, urobil som ich okolo 150.
...ale staviate sa do takej pozície...
...do pozície Slováka polocigána zo sídliska z jednoduchej rodiny, ktorý otvorene hovorí o snoch, nenávisti, peniazoch. O tom, čo sa tu deje a i keď to všetci vedia, nikto o tom nehovorí. Pre niekoho som pozér, pre niekoho som pravdivý.
Prečo je to tak?
Lebo poukazujem na nich, akí sú neprajní, závistliví, neschopní pozrieť sa na seba a kritizujú iných. V tomto je Slovensko číslo 1 a na tomto som to postavil. Takýto ľudia ma nebudú mať radi, lebo sa vidia v mojich textoch a cítia sa dotknutí. A niekto nemá rád nadávky a hneď to odsúdi.
Tie vo vašich textoch sú, nedalo by sa to povedať inak?
Nie, vyjadrujeme sa ako 90 percent ľudí.
Tí, ktorí vás kritizujú, sú teda pokrytci?
Najradšej by som povedal, že už mám všetkých "v riti.“ Moja kariéra narastá, robím to dobre. Reči boli, sú a budú, nikdy sa nedá vyhovieť všetkým. Nech ma počúva ten, komu sa to páči a ten, kto ma nenavidi, nech si pustí svojho obľúbeného interpreta. Je to nevyriešiteľná rovnica. Už dlhé roky odpovedám na to isté a vidím, že ma stále počúvajú aj tí, ktorým sa to nepáči. Na jednej strane som rád, že ma počúvajú všetci, ale je to na hlavu. Ja nepočúvam alebo nevyhľadávam niečo, na čo by som obetoval čas a energiu.
A neriešite, že vaše texty sa dostanú napríklad aj k jedenásťročným?
Nie Kontrafakt vychováva deti, ale rodina a okolie. Chcem, aby ma mladí brali ako vzor človeka, ktorý v živote nepil a nebral drogy. Nadávky môžu pokojne počuť aj od rodičov. To, že niekomu prekáža, že hreším, sa mi zdá falošné.
Okrem obyčajných ľudí však "kritizujete“ aj hudobníkov.
Napríklad Tásler - je to tri roky stará vec, ale vo svojom fachu je dobrý. Prekážalo mi, že sa snažil robiť rap, keď produkoval Vrabca. V rape je to bežné, kritizujeme sa. Zobral to samoľúbo. Nebavme sa o tom, je trápne sa k tomu vracať.
A čo je teda podľa vás kvalitná hudba?
Taká, kde cítiť, že sa na tom dlho robí a je to nejaké umenie - jednoducho earth, wind and fire.
Je aj rap umenie?
Určite. Keď má niekto pochybnosti, nech to skúsi. Som zvedavý, či dosiahne top predaj alebo či si ho budú bolať na koncerty po celej Európe alebo na najväčšie festivaly ako headlinera. Je to ťažké ... ťažšie ako spev. Môžem to posúdiť, pretože mám skladbu, v ktorej spievam a je najhranejšia v slovenských rádiách.
A boli by ste schopný urobiť niečo pre peniaze aj proti "vašej ceste“?
Urobím to, čo ja uznám za vhodné a nie niekto iný. Žijem slobodne a pokojne.
Vaše albumy si už odvtedy kupuje okolo 20-tisíc ľudí, čo neplatí o iných hudobníkoch, ktorí sa každoročne stávajú "slávikmi“ a hrajú ich v rádiách.
Som viac žiadaný ako oni, máme vypredané koncerty a silný predaj. Hlasuje obmedzená skupina ľudí. Slávik nie je merítko.
Dá sa dnes vyžiť z hudby?
Ja som toho príkladom.
A ako?
Byť jedinečný, talentovaný a pokorný k správnym ľuďom. Urobiť to tak, aby ľudia mali záujem, aby bolo veľa koncertov a veľký predaj vo vlastnom vydavateľstve.
Vám tiež vychádza v týchto dňoch nový album Král, o ktorom vyhlasujete, že bude albumom roka. Ste si istý?
Som, málokedy som sa sklamal, ale môže sa stať hocičo.
Vonku je pieseň Na toto som čakal?, kde v jednej časti spievate "koľko ľudí ťa miluje, toľko ťa nenávidí, toto všetko je odpoveď karmy“. Teraz hovoríte o vracaní karmy, ale v minulosti ste nemali problém v piesni popriať niekomu rakovinu.
Bol to odraz zákernosti a hyenizmu. Jeden pseudonovinár bol zákerný a pošpinil ma. Je to nechutná hra o tom, kto komu viac bez úcty naloží.
Je silácke byť zákerný prianím rakoviny?
Nie silácke, iba zákerné. Novinári sú zákerní, neľudskí, falošní a často bez rešpektu. Povedal som si, že budem ich zrkadlom.
Hmmm, musí byť teda raper silno impulzívny?
Raper môže byť, aký chce.
Z tej novej piesne však cítiť aj určitý posun v texte aj v hudbe. Je to vekom?
Určite, nemôžem sa zaseknúť. Momentálne necítim potrebu byť negatívne naladený, album nebude až taký "nasratý“, ale bude emotívny a osobný. U mňa bol prirodzený vývoj, som si vedomý toho, čo som dosiahol a vedia to aj ľudia. Najmä tí, ktorí predpovedali, že tu budeme dva roky. Dnes som vyrovnanejší.
V jednom interview ste povedali, že sa cítite viac ako hudobník.
Áno, začal som spievať. Duet s Tinou bol najhranejším v slovenskom éteri.
Stretla som sa však aj s názorom, že je to len "komerčná srágorina“.
Pre mňa je to zaostalý názor obmedzeného poslucháča, ktorý ma vôbec nezaujíma. Je to kvalitná skladba. Názor človeka, ktorý to robiť nevie, ma nezaujíma. Robím to dlho a viem, že to má odozvu. V dnešnej dobe to nemôže nikto poprieť. Ja robím kvalitné veci a zo srdca.
Myslíte si, že vám to niekto verí?
Asi áno, inak by nebol záujem. Ak si ma nebudú volať a nebudem sa predávať, vtedy si to asi budem myslieť.
A čo robíte okrem hudby?
Je toho viac, ponuky od filmov až po hudbu, reklama, obchod s oblečením...
Čo vás na tom láka?
Nový level. Koho by nelákalo robiť film - priestor, kde je kamera a niečo, čo sa robí pre ľudí?
A pre peniaze.
Za film nedostanete veľa. Tam, kde sú, pýtam veľa, ale inde nie. A keď je to v pohode, chcem ukázať talent.
Talent ste ukázali aj v oblasti poézie.
Oslovila ma spoločnosť Gorila.sk, aby som pre nich niečo zarecitoval, za to mi sľúbili reklamu. Do poézie však treba dávať emócie. Keď som to čítal, pochopil som, že aj recitovanie je umenie.
Niektorí považujú samotný rap len za recitovanie.
Je to recitovanie do rytmu. Čo najoriginálnejšie ísť do rytmu a plávať v tej hudbe. Veľmi dôležitou vecou je hlas, tak ako aj frázovanie a cítenie hudby. Je veľa ľudí, ktorí súdia a nevyskúšali to. Nezaujímajú ma, nemusím a ani nechcem im nič dokazovať.
Peniaze hýbu aj vaším biznisom, zasiahla vás kríza?
Keď si napríklad dnes niekto otvorí obchod s oblečením, nie je to veľká výhra, ale čo sa týka hudby, nepocítil som nič. Nerobím veci vo veľkom.
A čo váš niekoľkomiliónový klip?
Je to šikovnosť, konexie a bartre. Keď je človek známejší, má tendenciu pritiahnuť veľa ľudí.
Ste teda dobrou investíciou?
Aj to, ale stretol som ľudí, ktorým sa páči moja tvorba. Spolupracoval som však aj s ľuďmi, ktorí robia pre hollywoodske filmy, no tí by ma stáli 5 miliónov. Na to by som nikdy nemal, všetky klipy mám sponzorované.
Aj preto ste sa rozhodli robiť teraz malé videá pre YouTube? Čo má pre vás väčšiu cenu?
Oboje, porovnávať jednoduchý a drahý klip sa nedá, všetko má svoje čaro. Beriem to tak, že stále "makám“, lebo sa cítim silný a zdravý. Chcem, aby po mne zostalo veľa kvalitnej práce.
A čo by ste možno neurobili ani za peniaze?
Niečo, čo by ma odpísalo na celý život.
Viete si teda predstaviť, že raz môžete "padnúť na hubu“?
Jasné, môže sa prestať dariť, ale hudbu budem robiť stále, pretože som to robil, aj keď som z toho nič nemal. Do roku 2006 som pracoval ako krupier. Nikto nemôže povedať, že som zapredaný, len logicky rozmýšľam a zarábam na mojom mene. Dnes už viem, že keď človek chce a dá si cieľ, dokáže veľa. Treba sa pokúšať, ísť za svojím cieľom, mať triezvu hlavu a byť sebakritický.
Je to dôležité?
Samozrejme, treba vedieť, čo je dobré a čo je zlé. V hudbe alebo v rape je veľa tých, ktorí si myslia, že majú hity, ale nemajú nič. Žijú v tom dlhé roky, až príde facka ... tvrdá realita.
A čo ak váš nový album bude prepadák?
Nemal by byť, tomu neverím.
V tomto období však vychádza veľa hudobných noviniek.
Áno, ale človek, ktorý si kúpi Rytmusa, si nekúpi Gladiator alebo Smatanovú. Nebojím sa toho, prepadák to nebude, ale nikto nemôže vedieť, koľko predá. V tomto mám veľkú pokoru, ľudia sú nevyspytateľní.
V súčasnosti to platí dvojnásobne.
Áno, môže prísť veľká facka a mohol by som padnúť. Ten album však bude niečo, čo tu ešte nebolo.
A keď vám preblesne hlavou posledných 17 rokov, ako si spomínate na Patrika Vrbovského, ktorý vystupoval v petržalskom DK Lúky?
Keď raz vyjde kniha o slovenskom rape, DK Lúky tam bude zohrávať veľkú úlohu. Boli tam prví raperi a prišli iba tí, ktorí tým žili a vypočuli si to. Dnes už je rap všade. Mám radosť z toho, čo som dokázal, lebo to tu nikto neurobil ani neurobí. Z chalana, ktorý tam prišiel vlakom z Piešťan v teniskách z Rakúska a v šiltovke, ktorú mi priniesla frajerka z Anglicka, som tu. Ak by mi niekto povedal, že raz si z toho kúpim "barák“, neveril by som mu.
| Kto je Patrik "Rytmus“ Vrbovský Patrik Vrbovský (32) začal svoju kariéru už v roku 1992, bol známy pod pseudonymami Metamorfolord a Pat3k. Najprv bol breakerom pod taktovkou Fredyho Ayisiho, Karola Zajaca či Laciho Strika, neskôr súčasťou projektu Zvuk ulice a spolupracoval aj so skupinami Názov Stavby a Trosky. V roku 2001 založil Kontrafakt, najprv pod názvom Déjavu. V roku 2004 vydali svoje debutové CD E.R.A. a o dva roky neskôr založil vlastné vydavateľstvo Tvoj tatko records, kde vydal sólo album Bengoro. V roku 2007 vyšiel Kontrafaktu album Bozk na rozlúčku. Posledný sólový album Si zabil mu vyšiel minulý rok, v týchto dňoch vydáva ďalší s názvom Král. |