Kto prišiel ako prvý s nápadom na turné so symfonickým orchestrom, ktorým nasleduje mnohých spevákov?
Po jednom úspešnom pokuse prišli za mnou s ponukou na viac takýchto koncertov, ale nemal som na to čas. Povedal som im, že keď to zorganizujú, prídem. A tak som zrazu stál na skúške a mal som pocit, že som vkročil do nejakej inej dimenzie. Je pre mňa výzva odstáť to.
Nelákalo vás, naopak, pripraviť opäť turné, kde by ľudia pod pódiom skákali?
Teraz síce nebudú skákať, ale tie piesne, na ktoré vtedy skákali, budú počuť aj teraz, určite to nebude strnulé. Ani také koncerty mi ešte neuniknú, no prečo neskúsiť niečo iné?
Posledné také turné ste absolvovali pred tromi rokmi...
...nemám nervy na každoročné koncertné turné doma alebo v Česku, pre mňa je to vždy vážne rozhodnutie, pretože ma úzkostlivá príprava vyčerpá, nezvládal by som to.
Aj preto sa neobjavujete na festivaloch?
Áno, tam to vôbec nemáte pod kontrolou. Odhliadnuc od počasia, prídete tam a dostanete tridsať minút na prípravu, čo tiež nie je na moje nervy. Mám rád, keď všetko pekne znie, a v tej hektike je to iné. Chápem, prečo majú ľudia radi festivaly, ale pre tých, čo "lezú“ na pódium, to vôbec nie je sranda.
No koncertujete už tri desaťročia, zmenilo sa veľa?
Pred viac ako desiatimi rokmi sme nemali dnešnú techniku, a to je obrovský rozdiel. Pamätám si časy, keď som spieval a na pódiu som nepočul nič, ani seba, a len som pevne dúfal, že to je na určitej úrovni. Dnes si môžem povedať, ako chcem, aby to znelo, niečo doladiť, ubrať alebo pridať klavír, vtedy som ako ryba vo vode.
Menia sa aj ľudia?
Napríklad na Slovensku i v Česku je to veľmi podobné, i keď doma poznajú môj repertoár lepšie, preto môžem hrať aj staršie veci.
A stále vám vaše odohrané koncerty nestačia?
Človek si môže povedať, že už som veľa koncertoval, ale na druhej strane aj kvôli technike vás to na pódium priláka. Dnes sú neuveriteľné možnosti, doma mám nainštalovaný napríklad "spotify“ - archív hudby z celého sveta a tiež dnes už viem urobiť pieseň aj s Američanom bez toho, že by som sa s ním stretol. To je tiež jeden z dôvodov, prečo ma baví ďalej fungovať.
Je to možno aj vekom?
Nevylučujem to, ale je to tiež skúsenosťami, pretože už viem, ako sa pripraviť. A keď som naposledy počúval albumy Johnyho Casha, zistil som, že pred smrťou bol čoraz lepší, a vtedy som pochopil, že takto môžete spievať, až keď máte niečo odžité. Teória, že všetko treba stihnúť do tridsiatky, nesedí. A dúfam, že to nevyznie neskromne, ale tam niekde by som sa chcel dostať.
A darí sa vám to?
Dúfam, že to v niektorých prípadoch aj cítiť. Spieva sa mi lepšie ako kedysi a poviem ďalšiu neskromnú vec - podľa mňa som aj lepší. Hovorili mi, že to do istého veku odíde, no mňa môj hlas teraz baví viac, ale to záleží tiež na nálade...
...neverím, že ste náladový. Ako vyzerá mrzutý Meky Žbirka?
Nie je to dobrý pohľad, je to vtedy, keď som dolu, ale to asi k životu patrí, aby ste si mohli vychutnať moment, že ste hore. Ale tieto nálady sa prejavili v mojich skladbách už dávnejšie, vtedy, keď som si sám začal písať texty.
Píšete aj teraz nové skladby?
Už k tomu prichádzam, budem mať znova klapky na očiach a vtedy sa začne tvoriť nový album. No mnohé staršie skladby, ktoré som nevydal, mi ešte zostali.
Je ich veľa?
Áno, a keď mnohé teraz počujem, sám som prekvapený.